Ja ti to vysvetlím takto. Keď si otvorím Písmo sväté, určite viem, že Boh je moje útočište, v ktorom mám oporu. To je proste jedno z mnohých tých duchovných benefitov, ktoré mi materiálny svet poskytne asi ťažko.
Áno, poskytne mi to aj tento svet, čo je celkom isto nepopierateľné. Máme rozličné výhody, benefity, napríklad máme volanie zadarmo v rámci sieti, alebo aj mimo nej, v rámci štátu, alebo máme nejaký roaming. Nebol problém, keď som bol v Nemecku, vytočiť člena rodiny na telefón, a povedať aspoň v skratke, čo konkrétne chcem, či som dobre prišiel, ako sa mám a podobne.
Tak isto to šlo aj cez esemeskovú komunikáciu, ktorá obzvlášť v takýchto prípadoch je mimoriadne cenená, aj keď bežne si to človek neuvedomuje, veď čo tam potom po nejakej esemeske, kašlem na telefón, veď o chvíľu som doma a podobne, toto si môžeme predsa povedať, keď sa nachádzame blízkosti domu.
O to istejšie sa správame, pokiaľ máme blízkych, našu rodinu a tých, ktorých proste máme radi, poblízku, a považujeme ich blízkosť proste za samozrejmé a automatické. Padne nejaká hodina, vieme, že si zavoláme, sme spolu a podobne.
Lenže raz toto všetko proste nebude, a toto si málokto dokáže proste uvedomiť. O tomto mi hovorí predsa biblia, ktorá na svojich statiach predsa spomína, že .... každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. Sú to veľmi vážne slová nad ktorými je dobré sa zamyslieť. Toto sú konkrétne súradnice z biblickej pasáže Matúšovo evanjelium 19,29.
A práve toto presvedčenie, ktoré teda čítame z biblie, a ktoré sa dotýkajú naozaj každého z nás mi naozaj dáva istotu, že to moje presvedčenie je naozaj správne. že ja ako kresťan som zlyhal nespočetne veľa krát. Ale zároveň nespočetne veľa krát môžem aj povstať. Môžeme si to prirovnať napríklad ku športovaniu ku rozličným cvičeniam.
Človek ktorý robí brušáky nespočetne veľa krát sa zohýba, pri tomto cvičení sa dosť namáha aj chrbtica. Istého času som nešiel spať, pokiaľ som sa na doraz nevyčerpal práve z brušákovania. To chcem povedať, že to mi niekedy dalo istotu, že moje presvedčenie je správne. Pretože som na vlastnej koži pocítil, že mi to dáva istotu, že sa niekde posuniem.
To nie je len výsledok fyzickej práce, kde človek očividne vie dokázať to, čo robí.
čo teda poviem záverom tohoto blogu? To je výsledok svojho chcenia a vnútorného presvedčenia, že viem, že toto je nejaký proces, ktorý ma dovedie k správnemu výsledku, ak budem nejaké metódy proste dodržiavať. Presne o tomto, a mohol by som menovať ďalšie metódy používa predsa aj viera, ktorá stavia na neviditeľnej hlave, teda Ježiša Krista, ktorého keď budem nasledovať cez bibliu, dovedie ma do cieľa, ktorým je nebo. Tam spoznáme celú pravdu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár