V živote som si mnohokrát myslel, že robím správne. A možno som aj robil správne, ale som to celkom nedomyslel. Predsa som sa pomýlil. Predsa som musel uznať, že tentokrát mi to nevyšlo, ale to, že mi to nevyšlo, som sa už nemal s kým o toto moje nové nadobudnuté poznanie podeliť. Musel som to teda totiž spracovať v sebe sám. či to bolo dobré... Ako hovorí príslovie, že všetko ukáže sa časom, na čo ti to bolo dobré. možno niekedy malé zaváhanie dokáže spustiť celý mechanizmus problémov, kde sa človek zase len niečo učí, a dostáva veľmi dobré lekcie do života. možno keby sa človek "nepomýlil" nikdy by neprišiel na to, že je na zlej ceste.
Trochu napíšem z dejí. Taliansky moreplavec Krištof Kolumbus chcel vtedy nájsť cestu do Indie cez Atlantik, pričom sa spoliehal na Kopernikovu teóriu o guľatosti Zeme. Na portugalskom dvore požiadal o podporu plavby do Indie cez Atlantik, avšak neuspel. Oslovil preto susednú námornú veľmoc Španielsko, kde po prvotných neúspechoch získal potrebnú podporu.
3. augusta 1492 sa vydal s loďami Santa Maria (najväčšia, vlajková loď), Pinta (menšia karavela) a Niña (najmenšia karavela) objaviť západnú cestu do Indie. 12. októbra sa dostal na ostrov San Salvador na Bahamách, odkiaľ pokračoval na Antilské ostrovy.
Tento dátum sa dnes považuje za deň (znovu)objavenia Ameriky. 15. marca 1493 sa Kolumbus s posádkou vrátil do Španielska a až do konca svojho života si myslel, že sa dostal do Indie. Preto domorodcov nazval Indiáni. Taliansky moreplavec Amerigo Vespucci si ako prvý uvedomil, že Kolumbus objavil nový kontinent, vďaka čomu bola Amerika pomenovaná podľa jeho mena.
O čo teda ide. Nechcem tu teda rozoberať nejaké prírodovedné, zemepisné, geografické a neviem aké ešte historické údaje, ale mňa to zaujíma veľmi práve v kontexte tohoto článku a síce.
Myslel som si viackrát, že predsa nepotrebujem radu, ale predsa som sa fatálne pomýlil. Že to nie je také jednoduché bez pomoci, ako som si tomyslel na začiatku. Niežeby som sa nikdy nepomýlil, a považoval sa za niekoho, ktorý predsa všetko dokáže sám. Len mnohí máme akúsi slabosť priznať si, že nie všetko dokážem, a nemusím sa teda na nikoho spoľahnúť.
na tejto teórii padli aj mnohí veriaci, ktorí v snahe dosahovať zisk zabudli, že darca darov je niekto iný, ako tento materialistický svet, a všetko čo s ním spojené, a práve preto všetko toto je tu dočasné, len Boh je večný.
Viacerí máme predsa pocit, že požiadať niekoho o radu je predsa pocit akejsi slabosti, našej nevedomosti, neskúsenosti, ale predsa dobre viem, že opak je pravdou. A nie jeden krát som požiadal o radu, a bol som veľmi rád. Je lepšie nechať si v niečom poradiť, aby človek proste nad tým dobre rozmýšľal, ako hrdinsky, ale predovšetkým sebecky a egoisticky sa do niečoho pustiť, dosiahnuť len preto, že som si to naplánoval ja, a takto by som mohol pokračovať ďalej, a výsledok by bol nula. čiže nič, neúspech, sklamanie, možno nejaké osobné poníženie, možno nejaké posmešky, a podobne, ako to teda v živote býva. Som si vedomý, že v živote nik nie je niečoho takého ušetrený, ako som to písal v predchádzajúcich riadkoch, ale niekedy aj to treba zažiť, a poviem to minimálne z jednej pozície.
Záverom asi toľkoto. Aby človek sa z toho dostatočne poučil, napríklad v tom, že tadiaľ predsa cesta nevedie. Mňa osobne zaujal ten pojem, ktorý som rozoberal na neviem presne koľkých článkoch, či jestvuje cieľ bez cesty, alebo cesta bez cieľa. Nechcem to príliš komplikovať, ale mnohí sa vydajú niektorou cestou, pretože idú ako stádo. Nerozmýšľajú, ktorým smerom sa pohnem. Ono niekedy je to dobré, kedy človek sa nechá viesť, napríklad v neznámom teréne, a má pri sebe človeka, ktorý má veľmi dobré orientačné schopnosti, pokiaľ mu tieto absentujú. Raz darmo. Jeden vie predsa čítať, a druhý písať aby som to napísal trochu žartovne. Nie všetko chcem totiž brať veľmi vážne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár