Je len málo situácii, ktoré razom človeku zmenia v niečom radikálne život. Či už je to voľba duchovného povolania, cesta do manželstva, proste niečo, čo za normálnych okolností je niečo tak závažné, vážne, že cesty nazad niet. Na to, aby človek naozaj dokázal vykonať tento krok, je potrebné, aby človek plne si uvedomoval, o čo ide, stotožnil sa s tým, aby si človek predovšetkým nie jednostranne ale aby racionálne vedel rozmýšľať nad dôsledkami svojho činu.
Je veľa situácii, kedy toto niečo nedokážeme, a práve preto ľudia sa radi a často držia akýchsi povrchných a plytkých rozhodnutí, ktoré v podstate ani rozhodnutia nie sú, je to niečo, kedy môžem teda danú situáciu v podstate kedykoľvek zmeniť, bez toho, aby som mohol uvažovať napríklad nad dôsledkami, čo sa stane, čo sa poprípade nestane, a možno to najlepšie, alebo najhoršie je o tom, že človek si povie, že veď predsa o nič nejde, nič sa nedeje, hoci sa deje, mávne nad tým ruky, dáko bolo dáko bude, a takto človek vlastne prechádza svojím životom.
Existujú však spústa prípadov, kedy vieme veľmi dobre, že láskavý prístup môže zmeniť všetko. Máme tu teda dve tendencie riadenia sa v živote, to platí nielen pre neveriacich, ale aj pre veriacich a ľudí, ktorí primerane dobre chápu v plnom rozsahu pozitíva, ale aj nástrahy duchovného života, nástrahy a pozitíva materialistického prístupu.
To však nemusí vôbec znamenať, že sa vzdáme možno svojich cieľov a podobne. Spústa ľudí napríklad je mnoho krát odradených od svojich častokrát veľmi dobrých plánov, ktoré mohli uskutočniť, ale vplyvom práve prostredia, neblahých kontaktov, ktoré možno bez tak im už znemožnili k niečomu prístup, a takto možno aj duchovne, duševne ničia človeka, tak proste takíto ľudia, ktorí takýto prístup na svoju adresu zaznamenali dobre vedia, že práve tá pomyslená nerozhodnosť im bráni plne sa rozvinúť a realizovať v tom prostredí, v ktorom žije, kde chce niečo dokázať, kde vie, že jeho práca a všetko čo, čo robí a podobne má proste nejaký zmysel. Práve tu sa rodí to poznanie.
Práve tu prichádza na rad poznanie, kde naozaj niečo musíme dobre spoznať, aby v prvom rade človek nebol naivný. Je pravda, že v dnešnej dobe človek podrobuje napríklad skúmaniu, je veľmi kritický voči niečomu, čo mu chce dobre, vzbudzuje to nedôveru, veď predsa to nemôže byť také ľahké, to nejde len tak, nie je to tak jednoduché, ak sa na prvý pohľad zdá. Podobných viet, fráz a podobne sme si vypočuli neraz, či už na našu adresu, kedy sme niečo sami dobre chceli nie prospechársky vyťažiť zo všetkého, ale práve tomu druhému ukázať, že niečo chcem proste spraviť nielen pre seba, ale predstupujem proste pred toho dotyčného človeka s otvoreným srdcom a čistými úmyslami, kedy, najlepšie možno spoločne, v rámci akejsi spoločnosti vytvoriť niečo zmysluplné, čo má zmysel, z čoho budeme mať úžitok viacerí, a takto vzájomne predsa len môžeme dôjsť k akejsi jednote a súhre, ktorá v našom živote evidentne absentuje.
Záverom poviem tak, že práve vďaka kritike, vďaka možno poučných postrehov a nápadov človek príde k tomu, že to všetko vo mne tvorí akýsi systém, z ktorého neskôr bude mať jednak radosť, a bude to pre neho na osoh.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár