To nie je náboženstvo, ale ideológia. Teda problém je, že si si pomýlila náboženstvom s nejakou ideológiou, ktorá sa slepo hlása. To nie je to isté. V kresťanskom náboženstve nejde o to, či si osvojíš kvantum vedomosti, či dokážeš prečítať bibliu cca 2200 strán alebo nie.
Väčšinou kresťanstvo za niečo obdobné považujú práve tí ľudia, ktorí uvažujú príliš nízko, nemajú nijaké ambície, ani dosiahnuté ciele v živote, a preto to tak vyzerá. Uvediem ti teraz zo života niekoľko celkom reálnych príspevkov.
Niekto nechce pracovať. Ráno si zapáli cigaretu, potom pozerá počítač, potom ide von. Potom sa niečoho naje, možno holduje alkoholu, cigaretám a mnohým neduhom. Možno ani nepracuje, alebo sa nevenuje svojim ešte školským povinnostiam, ktoré by teda mal zvládnuť napríklad v rozsahu stredoškolského učiva. Niekto nevie vyslovene čo chce robiť v živote, a ani sa nad tým nezamýšľal možno ani na prahu maturitného ročníka, možno sa nad tým nezamýšľal ani v tridsiatke, veď predsa držíme sa hesla, dáko bolo, dáko bude.
Ja vieru v Boha, náboženstvo beriem niečo ako oporu, ktorá ma v najťažších chvíľach života ponúka svetlo na konci tunela. Že predsa raz bude dobre.
Niečo ako nájdený poklad, alebo nájdenie stratenej veci, hodnotu ktorej si človek práve uvedomí až vtedy, možno paradoxne, kedy to stratí. možno práve v tomto duchu formuloval Pán svoje myšlienky, kedy povedal, že len ten, kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho pre večný. Toto je veta, ktorú kresťanský svet pozná už dve tisícročia, a v evanjeliu si to môžeme prečítať.
Mne práveže náboženstvo dáva silu prekonať to, čo sa prekonať možno ľudskými silami ani veľmi nedá, alebo je to obtiažne, práve preto, lebo viera v Boha prekračuje racionálne chápanie tohoto života na zemi, prečo teda by som mal veriť v Boha. Veriť v Boha preto, aby som raz mohol byť s ním zjednotený a nekonečne šťastný.
Ako si to vieme predstaviť, to neviem, pretože toto všetko je zahalené rúškom tajomstva, ktoré Boh odkryje pravdepodobne až vo večnosti, kde by sme sa mali dozvedieť celú pravdu. Túto skutočnosť som si uvedomil vtedy, kedy som plne pochopil, čo je to opustenie niekoho.
Uvedomil som si to naplno vtedy, odkedy moji starí rodičia už odišli do večnosti, starká konkrétne pred týždňom.
Že som posilnený nádejou, že sa raz hore v nebi všetci stretneme, kde nikoho nebude nič bolieť, nikto sa nebude trápiť, a už spoznal odpovede na otázky, ktoré možno nevedel zodpovedať celý život.
A v živote to bol rad otázok a situácii, ktorými sme nevedeli prísť na koreň veci, a možno koľko ich zažijeme, a predsa verím, že raz tam hore spoznám plnú Pravdu, ktorá všetkých zjednocuje. To nie sú nejaké náboženské metaforické poučky, a neviem ešte čo, ale skutočná pravda, do ktorej spejeme všetci. Tento svet ti hovorí, že musíš všetko využiť naplno, lebo len to ti dá zmysel prežitia.
Záverom ti napíšem v krátkosti ešte toto. Pozri. Generácia ľudí nad 80, do 90 rokov, v rokoch, ktoré sa dožili moji starí rodičia ti povedia možno pravý opak. Starí ľudia nič paradoxne nevyužili, čo ponúka tento svet.
Možno nikdy neboli na internete, nikdy si s nikym istotne nečetovali, ani nevedia, čo konkrétne tento pojem znamená takmer určite, nevedia čo je to skype, pre nich to nedáva nijaký zmysel.
Nikomu neodpovedali formou krátkych správ, nikdy možno nikomu neposlali esemesku, a predsa mali viac kontaktov, predsa mali viac známostí, stretnutí, posedenie pri čaji, káve, rozhovorov, debát spoza plotu pri obrábaní svojej záhradky kdesi na dedine, ako my, mladí ľudia dnešnej doby, ktorí sa chválime možno 300 priateľmi a viac na facebooku, ktorých môžeme reálne poznať, to nik nepoprie, ale to sa nedá vyskúmať, ale reálne, kto ti je priateľ, kto ti zavolá.
Málokto nechcem povedať nikto, ale takto je. A teda práve hodnoty v živote sú také, ktoré nie sú materiálne, digitálne, virtuálne, a neviem ešte aké moderné slovo by som v tomto texte mohol použiť. Nehmotné, ktoré teda nevidíš, ale ich cítiš, a oceníš vtedy, kedy ti bude najťažšie možno vo chvíli strachu, beznádeji, opustenia, ktoré si možno ešte neuvedomuješ, lebo si to reálne nezažil. vtedy pochopíš, že práve tá viera v Boha ťa môže držať nad vodou, tak ako to sa deje pri mnohých veriacich, hoci viera ako taký nemá racionálny podklad.
A práve preto že presahuje tvoju logiku a logiku každého jedného človeka ju teda robí jedinečnou a výnimočnou,pretože nás presahuje v čase, lebo viera pochádza od Boha, ktorý je večný, pochádza od Pána Ježiša, ktorý dobre vedel, že jeho nasledovníkov budú mnohí prenasledovať, mnohých pripravia o život, ale kto si zachová vieru, bude mať pripravený veniec víťazstva.
Toto mi práveže dáva konkrétnu nádej, že moja viera je to, za čo mám v podstate ďakovať, lebo mi dáva energiu do života, aby som vytrval, aby som obstál v ťažkých skúškach práve tam, kde iní neobstoja a padnú. Ak už toto nepochopíš, nepochopil si vôbec nič, a žiješ v klamstve, tme a blude. samozrejme ťa chcem povzbudiť, a v žiadnom prípade neodsudzujem nikoho, len vo svetle viery mi toto napadlo čo som ti napísal.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
optimuslapis
18. 6.júna 2020 10:57
Z akej si cirkvi?
Napíš svoj komentár