V dnešnej dobe je už veľmi ťažké niečomu hodnovernému naozaj veriť, dôverovať. Dobre vieme, že keď sa rozprávame s nejakým neznámym cudzím človekom, nevieme presne, skade pochádza, ako sa volá, možno aké sú jeho návyky, zvyky, čomu verí, čo vyznáva. Nemyslím teraz či verí v nejaké náboženstvo, ale posudzujem to z pohľadu toho, že akému svetonázoru je on priklonený, či má v sebe akúsi životnú filozofiu alebo nie. Či je otvorený nejakej zmysluplnej debate, či je schopný položiť konštruktívne otázky, ktoré proste dávajú zmysel pri formovaní jeho osobnosti, či je schopný prijať niektoré fakty, ktoré faktami sú. Či je schopný prijať možno aj kritiku s poznaním. To som už rozoberal v niektorom mojom článku, či jestvuje kritika bez poznania.
Skvele by som to preklenul s mojím novým článkom, pretože kritika bez poznania neobstojí, tak isto rozšírený dosť názor medzi neprajníkmi samozrejme, že náboženstvo je manipulácia.
Neslávne známy výrok Karla Marxa znie takto. náboženstvo je ópiom ľudstva. Jeho psychiatrickú definíciu teraz rozoberať nebudem, pretože sa isto hlboko mýlil, presne tak isto, ako niekto nesprávne pochopí zmysel náboženstva, ktorý v prvom rade pramení z biblického poznania.
A keďže biblické poznanie, teda čítania biblických textov, a všetko čo s tým súvisí, pokiaľ niečo teda chcem ovládať je základ hľadania sa v duchovnom živote. Je logické, že napríklad keď idem si kúpiť nejaký nový spotrebič, ktorý má možno moderné prvky ovládania, potrebujeme návod na obsluhu.
Vplyv dnešnej doby spôsobil mnoho dobrého, ale aj mnoho zlého. Vplyv dnešnej doby spôsobil, že napríklad taký smartfón, alebo tablet, alebo notebook a podobne dokáže bez problémov ovládať aj malé dieťa, ktoré nevie čítať a písať, a je ešte v škôlkarskom veku, čo napríklad v dobe, kedy som bol školák, teda nejakých dvadsať a viac rokov dozadu to bolo proste nemysliteľné. Ja si pamätám, ako sme sa na starých počítačoch na základnej škole hádam štyria naraz hrali jednu hru, a to tak, že sme sa pri tom všetci vystriedali, aby sme si zvykli proste aj o niečo sa podeliť.
A práve to, čo pokladáme za automatické, že netreba sa s niečím podeliť, automaticky sa teda paradoxne môže stať, že teda človek sa stane akýmsi skrytým egoistom môže spôsobiť celkom isto neblahé stopy v našom živote.
Ako to teda myslím. To, že človek prestane dôverovať v to dobro, ktoré Boh vtesnal do tohoto sveta. To, že človek prestane čítať bibliu, ak je kresťan, a vie, že Božie slovo má byť centrom nášho života. To, že človek prestane uvažovať o tom, čo práve číta, práve preto, ako vyzval svätý apoštol Filip eunucha, aby mu povedal, čo vlastne číta, a či vlastne rozumie tomu čo číta, na čo dostal odpoveď, že ako to mohol vedieť, keď mu to nikto nevysvetlil, pričom mu to Filip hneď vysvetlil, zvestoval Božie slovo, a to, že ježiš je centrom nášho života, a že božie kráľovstvo je naozaj blízko. To súvisí práve s tým, že človek má zmeniť zmýšľanie, pretože staré zmýšľanie nevedie k ničomu.
v nasledujúcom blogu vysvetlím, prečo staré zmýšľanie nevedie k ničomu, a ako som k tomu prišiel.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.