Na základe biblického podkladu ti môžem vyvrátiť bez problémov tvoje tvrdenie, aj keď začiatkom môjho príspevku nechcem ťa nejako demotivovať, alebo znegovať, pretože chápem, že si len reagoval na túto diskusiu.
Poviem ti tak. Vo všeobecnosti filozofia ako taká hovorí, že náboženstvo vzniklo na základe nedefinovaného strachu, ktorý človek zrazu začal pociťovať, možno spojené s nejakými výčitkami svedomia.
Možno to, čo mohol spraviť, a neurobil, to, čo spravil, a možno to nemusel spraviť. Nad týmito možnosťami, ktoré som teda v tejto úvodnej vete vypovedal sa zamýšľa nie jeden z nás, a je jedno, či je veriaci, neveriaci, verí v niečo, čo môže byť, ale nevie to pomenovať, a neviem ešte čo by sme mohli menovať.
Tie kombinácie možnosti sú pravdaže veľmi veľa. Veľa ľudí sa zamýšľa práve nad tým, prečo každé náboženstvo má toho svojho "Najvyššieho" predstaviteľa. Jedny hovoria, že každý tomu hovorí inak, ale v podstate vo všetkých náboženstvách hovoríme o jednom a tom istom.
Nie je to celkom pravda. Je zaujímavé, že jedine biblia sa zmieňuje o tom, že v nikom inom niet spásy, okrem Krista Ježiša.
Táto celkom isto silná veta z písma svätého samozrejme pod vplyvom Ducha Svätého značí jedinečnosť kresťanského posolstva, biblie, knihy, ktorá mnohých ľudí fascinuje, mnohých ľudí, spája, zjednocuje, ale samozrejme musíme priznať, aj to, že mnoho ľudí rozďeľuje, čo je nepriamo povedané zásluhou celkom isto zlého výkladu niektorých statí.
V biblii, v skratke poviem, máme cielene opísané mnoho krátkych príbehov, ktoré slúžia v prvom rade na naše poučenie, učenie, osvojenie, a v neposlednom rade aj na našu spásu. Mnoho ľudí na svete je veľmi nešťastných. Uvediem teraz celkom konkrétny príklad.
Mnohí páchajú samovraždu, denne možno máme ktovie koľko prípadov. Ktovie či to niekto štatisticky zhromažďuje tieto neblahé poznatky. Nehovorím tým implicitne, teda že sa niečo automaticky predpokladá, že nešťastní ľudia sú tí, ktorí nemajú v živote nejaký smer, ktorým teda je biblia. Nehovorím, že život ateistov je prázdny a bezpredmetný, avšak kresťanstvo v tom duchovnom slova zmysle, ktoré vychádza z božej milosti je proste dar, ktorý nie každý pochopí. Dar odpustenia. Napríklad.
Mnohí žijú v nepriateľstve, a nevedia si prísť na meno. Katolícka cirkev mi nehovorí že keď sa vyspovedám pánu farárovi, a prvom rade Pánu Bohu, že už mám všetko vybavené. Ona mi zdôrazňuje na základe podkladu biblickom to, že keď mám predložiť Bohu nejaký dar, najprv sa mám ísť zmieriť s tým, s ktorým mám reálne nejaké spory, aby som mohol predovšetkým s čistým svedomím mohol konať to, čo konať idem.
Či teda by som odkázal do záveru tohoto článku. Práve preto ľudia, nehovorím ako ty, bez takéhoto poznania prijatia viery sú v podstate poľutovania hodní, pretože žijete v nejakom napätí, že čo ked náhodou ten Boh jestvuje, a raz mi to všetko spočíta. Nik z ateistov nemôže byť presvedčený o tom,že v okamihu smrti, za duchovnou oponou sa už nemôže nič nachádzať, a je definitívny koniec. Zdanlivo to tak vyzerá, ale ako kresťan tomu predsa neverím, pretože viem, že pokiaľ pre mňa Kristus je Cesta, Pravda, Život, ten sa po smrti neodníma, iba mení, a keď skončíme život v telesnom príbytku, máme pripravený večný príbytok v nebesiach. Síce to znie ako nejaká poetická literatúra od nejakého idealistu, ale práve opak je pravdou. Všetko sa dozvieme v okamihu smrti. Toľko som ti chcel napísať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
patrixo
15. 6.júna 2020 22:10
Ono kazdy vztah, ci uz k cirkvi alebo cloveku je tak trochu manipulativne podfarbeny.. dokonca aj zvierata manipuluju
Napíš svoj komentár