Ako teda spomínam v nadpise, či teda je nečinnosť ako taká riešením problémov. Nečinnosť v podstate nikdy nie je riešením, a problémov tým dupľom. Niekedy sa ale stáva, ako teda hovorí príslovie, mlčať je zlato. Mlčať je zlato, teda aktívne nehovoriť, a nechať akosi prehovoriť to naše vnútro, ktoré teda nebude vyjadrené verbálne.
Mnohí by povedali mnoho slov. Možno príliš veľa slov. Mnohí veľmi radi hovoria, a tak veľmi by chceli slovne všeličo vyjadriť, ale nie vždy je to možné, a človek proste mlčí tam, kde by mohol prehovoriť, a rozpráva tam, kde by bolo vhodné mlčať. Prečo tieto paradoxy sa v živote prelínajú?
Azda je to preto, lebo človek nemá rád vzdorovať niečomu, a prispôsobiť sa niečomu, v čom cíti akúsi bolesť. Ťažko povedať. Mnohí teda aj vyjadrujú svojou nečinnosťou práve to, čo chcú povedať, a teda čo charakterizuje ich vnútro, a to nečinnosť, pasivita, možno zaostalosť. Mnohí neriešia problémy, pretože ich ako problémy nevnímajú, pravdepodobne riešenie problémov ako také je len čisto vec uhlu pohľadu, nazeranie na danú vec, a to, že každý človek teda veci rieši po svojom.
Niekedy človek rieši veci preto, pretože má strach. A práve tento strach je akýmsi, povedal by som hnacím motorom riešenia problémov. Mnohí v riešení problémov, akosi našli seba samého, našli hodnotu, svoju vznešenosť, a predovšetkým, čo by som chcel zdôrazniť, mnohí našli dôstojnosť svojej osoby, ktorá je tak často prekrývaná, možno zneužívaná, využívaná, zaznávaná a potláčaná zároveň.
Mnohí majú záujem, aby práve tá nečinnosť dostala svoj priestor, pretože nerobiť niečo sa predsa v spoločností cení viac ako dobre vykonaná práca. Dobre vykonaná práca, ktorá tak častokrát ostane práve bez povšimnutia, bez akejsi odozvy, bez potreby uznania, nejakého spoločenského statusu, a mohli by sme pravda menovať ešte ďalej.
Ako teda hovorí príslovie, najlepším riešením problémov je vykašľať sa naň, a neriešiť vôbec. Skúsenosť ma ale naučila, že predsa takýto prístup jedného dňa človeka predsa dobehne v tom najnepríjemnejšom okamihu, aký si môže človek len predstaviť. Je teda takýto postoj riešením. Možno vtedy, ak človek necíti oporu v tom, čo aktuálne koná, ak má predsa len nejaké plány, ktoré by teda chcel predsa len zrealizovať.
Záverom poviem toľko, že teda mali by sme hľadať zlatú strednú cestu, aby sme neboli v niečom príliš horliví, prenáhlení do niečoho, a predsa aby sme taktiež neboli v niečom ľadoví a bez zápalu.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
olii
25. 7.júla 2020 22:01
A čo myslis nemôže prehnaná činnosť v snahe niečo vyriešiť vytvorit ešte viac problémov? Nieje potom lepšia nečinnosť ?
5
Cital som len nadpis ale nie je na tom zalozeny cely biznis s alkoholom , drogamy a cely entertaiment biznis kde si vytvarame vlastne svety?
6
@prison Dopiči presne toto som sem chcel prísť napísať, som z budúcnosti a keď sa pozerám na jeho články je to akoby sa niekto precvičoval v písaní čo najvágnejších článkov.
Napíš svoj komentár