Toto všetko teda môžem nazvať ako to, že je to činnosť. Činnosť teda vo všeobecnosti znamená vynaložiť istú aktivitu na dosiahnutie nejakého výsledku, ktorý bude teda hovoriť o našej činnosti. Koniec koncov, človek, ktorý potrebuje niečo vyriešiť, čo nie je príjemné, potrebuje vynaložiť dávku aktivity, čo nie každý je ochotný. Práve preto je mnoho ľudí akoby lenivých postaviť sa problémom čelom, a takto riešiť niekedy aj nepríjemné záležitosti. Práve tu sa ukáže pravá tvár tých, ktorí sú možno dobrí do očí, to je ešte celkom pekné, ale pokryteckých poza chrbát. A toto častokrát môže veľmi bolieť. A niekedy až tak, že človek sa z toho nedokáže tak ľahko vymotať, a trvá to teda poriadne dlho. Máme tu teda dva typy ľudí, ktorí sú priami, aj v dobrom aj zlom, ale takých, ktorí tiež sú priami, ale len v tom zlom. Prijať by prijali pochopiteľne to dobré, niekedy až to najlepšie veď čo si budeme nahovárať. Ale ako hovorím, to všetko je činnosť.
Nie všetko čo chceme, sa podarí, ale môžeme mať pocit, že sme k tomu dali naozaj všetko, čo sme mohli. Niekedy je to otázka šťastia, a zhody okolností, ako to všetko dopadne. Je to presne ako situácia v športovom, hokejovom zápolení, kedy hokejista pri hre bez brankára odpáli puk v nádeji, že skončí v súperovej sieti, čo nie jeden krát môže znamenať konečné víťazstvo, ale pre druhého to môže znamenať fatálnu prehru. A nie jeden krát ako športový divák sa to stane možno v poslednej sekunde stretnutia. Teda jeden sa prirodzene raduje, a druhí nie.
Aspoň človek má pocit, že do toho dal všetko. Mnohí sú pasívne odovzdaní tomuto životu, a všetko možné k tomu aj podriaďujú. Mnohí hľadajú výhovorky. Mnohí si nedokážu nájsť napríklad čas, aby išli pozrieť možno suseda, ktorí sa nachádza v jeho tesnej blízkosti. Ten človek môže byť napríklad chorý, môže už mať reálne pár dní len pred sebou, a možno by ešte rád chcel zdieľať ten svoj čas, ktorý mu Pán Boh ešte nadelil. A predsa ani možno túto zdanlivo mini požiadavku, malé čosi, čo ale pre neho znamená veľmi veľa, nemá splnenú. Môže sa to týkať mnohých oblastí života. Častokrát to najmenšie, vyslovím teraz takú myšlienku, čo pre niekoho je napríklad akosi úplne automatické, to pre niekoho je nedosiahnuteľná méta, a tak veľmi by to chcel dosiahuť, ale jemu sa to nedarí, a je otázka, či sa mu to vôbec ešte podarí.
A teda mnohí na niečo nevynaložia nijakú energiu, ale predsa všetko majú vo svojich rukách a vo svojej moci. A niekto sa snaží, a výsledok je častokrát akýsi pocit zbytočnosti, o ktorom napríklad som sa už zmienil v jednom svojom blogu, možno človeka nie jeden krát zalejú depresie, z niečo, čo nezvládol, a možno to zvládnuť mohol,
Záverom poviem toľko, že nechápem, ako môže niekto s tak neuveriteľnou ľahkosťou prechádať pomedzi životné prekážky a nič si z toho nerobiť, a na druhej strane mnohí by chceli mať čo i len polovicu z toho, čo majú oni. Je teda nečinnosť riešením problémov? Neviem sám si teda dať na toto odpoveď.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár