Práve aj tento nový postreh, ktorý ale poznám už dhšie, by som využil aby som to poukázal ako príklad. Aj tento, zdanlivo neúspech, proste kedy mi nechcelo načítať stránku je motivácia k dosiahnutiu osobných cieľov. Pýtate sa ako? no predsa tak, že človek proste skúša zas a zas o niečo, čo mu možno v súčasnosti nevychádza, skúša to zakaždým, až pokiaľ sa nedostaví želaný efekt. Niekedy človek musí zažiť aj nie celkom príjemnú skúsenosť práve nato, aby osobne, osobnostne na nejaký stupeň poznania veci dozrel. pokladám do osobne za životný míľnik, kde si človek dokáže uvedomiť akúsi seba hodnotu.
Pojem sebahodnota je niečo, ako seba uvedomenie. Uvediem teda konkrétny príklad. Máme totiž veľký extrém v súčasnosti, že buď je niekto napríklad príliš sebavedomý, o všetkom samozrejme vedel, vie, bude vedieť, má prvý informácie, nič mu neunikne, s úsmevom, ale žiaľ ironickým dokáže niekoho veľmi úspešne odstaviť. Síce môže byť šikovný, a ako sa hovorí, práve takým patrí tento svet, pýtam sa jednu dôležitú otázku, naozaj je tomu tak?
Máme teda situáciu, kedy človek musí akokeby opätovne povstať k niečomu, k niečom teda zase je vyzvaný, aby sa pričinil o svoj malý krok dopredu, ktorý ale pre neho konkrétne bude predsa len znamenať o čosi viac, pre neho to bude znamenať veľa.
Ja by som to prirovnal napríklad k takej rehabilitácii. Isto tento pojem nie je nikomu neznámy, a každý dobre vie, že na to, aby som sa dobre zrehabilitoval, žiaľ, musí tomu predchádzať istá nepríjemná udalosť, a dovolím si tvrdiť, že nik na ňu nie je ako tak pripravený. Stretával som sa denne s úrazmi, avšak je samozrejme iné pozorovať to z pracovného, profesionálneho pohľadu, kedy som musel proste byť nápomocný danému človeku, a iné je to jednak vcítiť sa do jeho pocitov, ktoré sa nedá celkom isto pocitovov obsiahnuť na sto percent, je to viacmenej nemožné.
Tu nejde o akúsi empatiu, ako vcítiť sa to niečoho, pretože tam nehrá rolu empatia v pravom slova zmysle. Empatia je niečo ako vyslovene byť, priať si niečo na jeho mieste, a my sme povinní predsa chrániť si zdravie, a nemôžeme si povedať, ako by som niečo také zvládal, keby sa napríklad niečo také stalo mne. nemusíme si to nutne spájať s nejakou negatívnou, nepríjemnou, možno bolestivou spomienkou, na niečo, čím si viac menej každý z nás prešiel, môže to kľudne byť nejaká radostná, veselá udalosť, ktorá sa ale nedotkla nás natoľko, žeby to stálo za akési povšimnutie z našej strany, proste niečo berieme ako život, to je proste život, to je niečo, čo sa akosi môže stať, prihodiť každému, a takto by som to mohol hovoriť.
Ako zdravotník, ošetrovateľ viem veľmi dobre, ako človek s námahou pracuje po úraze na tom, aby sa čím skôr zrehabilitoval, aby proste tá rehabilitácia predsa prebehla úspešne. Nie jeden z nás si praje, aby to prešlo čím skôr, aby to teda bolo najrýchlejšie. nie jeden z nás predsa len si prešiel úrazom, pri ktorom bolo potrebné sa vyliečiť, pri ktorom bolo potrebné nadobudnúť, nabrať potrebnú silu.
Častokrát to človeka, teda ten daný úraz, alebo nejaké zdravotné obmedzenie, nemusí to byť nič vážne, dokáže celkom isto rozladiť človeka ako fyzicky, teda ho indisponuje, ako aj psychicky, kedy si človek možno uvedomí, že niečo proste som bral ako celkom isto rutinnú jasnú záležitosť, niečo, čo je samozrejmé, automatické, a teraz to proste musím prekonávať s veľmi veľkou námahou. samozrejme, za predpokladu, že zdravotný stav dovolí predsa len niečo také prekonávať, či to vôbec bude možné.
Záverom poviem toľko, že niekedy ten neúspech priamo podnecuje človeku k tomu, aby prehodnotil to, čo robil niečo nesprávne, aby napríklad to viac krát už nezopakoval. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár