niekomu sa až pričasto stáva, že do čoho sa pustí, tak to pokazí. Do čoho sa pustí, to sa akosi nutne musí končiť fiaskom, neúspechom, bojí sa v priebehu, aby sa pred niekým napríklad nestrápnil, nezosmiešnil, a väčšina ľudí je tak akosi nastavená, že radšej to vzdám ešte pred začiatkom, aby som napríklad nemusel v poslednej fáze nikomu nič vysvetľovať, aby som nebol dlžný akéhosi komentára, možno sa to dotkne priamo alebo nepriamo na moju osobu. možno to bude príjemné, alebo práve naopak, veľmi nepríjemné, a bude to presne tá situácia, nepríjemná z onoho dńa, na ktorú teda by som najradšej zabudol. Či už to bola písomka s nula bodov získanom, alebo neúspešná odpoveď.
Možno u tej staršej generácie, ktorá je zo školy von, a už si zarába, možno je to neúspech v podobe trebárs výpovede z práce, či už z nášho hľadiska, našej iniciatívy, alebo sme ju napríklad dostali. Aj jeden aj druhý príklad, ktorý som predstavil v mojej poslednej vete som zažil na vlastnej koži niekoľko krát, a dobre viem presne, čím všetkým som si prešiel.
To všetko ma naučilo viac menej v neskoršom čase jednému jedinému. Vážiť si všetko, čo mám okolo seba, s kým všetkým sa stretnem, koho pozdravím ako prvého, a podobne by som mohol menovať, a sledujem jeden cieľ.
Ako teda by som to povedal. Človek predsa, a to je pravda, nikdy nevie poriadne, či práve tieto nie celkom príjemné a pekné chvíle, vystavané z tvrdých rán skúšok predsa len nekladú základ cesty, na ktorej sa nachádzam, a musím si ňou prejsť. Pretože ako hovorí jedna pieseň, z tvrdých rán skúšok ti, postavím chrám. Teda dáva sa tu vyslovene silné slovné spojenie, silné protiklady, antonymá, ktoré ale na seba priamo viažu.
To, kedy človek sa cíti možno v niečom akosi ponížený, predsa sa môže stať, že bude v danej situácii presne povýšený. Priamo mi o tomto hovorí predsa aj niektoré biblické texty, a síce, kto sa povyšuje bude ponížený, a opačne, kto sa ponižuje bude povýšený. Toto, čo som napísal, azda nikomu nie je neznáme, práve naopak, viacerí to poznáme.
Alebo podobenstvo o svadobnej hostine, ktoré sa teda v písme nachádza, kde je teda výzva celkom isto priama, jasná, a to tak, aby sme si nesadali na popredné miesta, pretože pokiaľ tam nie sú menovky, nikdy nevieme, či hostiteľ nepozval niekoho významnejšieho, a potom naozaj by človek musel s hanbou opustiť dané miesto, a usadiť, sa, logicky nižšie.
Všetko ostatné teda bolo zlé. Ale radšej si teda voliť nižšie hodnotenie, možno na tom zostanem, ale hlbšie už neklesnem, a je teda veľká pravdepodobnosť, že teda budem v niečom neskoršie, možno teda nie hneď, povýšený, poctený, proste sa mi dostane akejsi osobnej náležitej pocty pred ostatnými, čo isto zvýši môj kredit jednak v očiach druhých.
A jednak to prispeje v vlastnému sebauvedomeniu, že to, čo robím správne, robím naozaj správne aj bez toho, aby ma mohol napríklad za niečo pochváliť, aby mi to musel niekto hneď pripomenúť, pretože tu jestvuje riziko vzniku osobnej pýchy, na čo mnohí často nemyslia. hoci nie je dobre si zamieňať napríklad hrdosť s pýchou, pričom uznávam, že teda hranica medzi týmito cnosťami a neresťami je niekedy veľmi tenká, a aj človek, ktorý si dáva pozor, a dbá na svoje duchovné a duševné zdravie, nie vždy dokáže niektoré nebezpečenstvá včas rozpoznať, čo môže znamenať problém.
Záverom spomeniem teda asi toľkoto. Chcem byť osobný, a písať teda za seba, aby som neskĺzol do akéhosi zovšeobecňovania pojmu, kde sa nebudem cítiť dobre, kde to proste nebude ono, kde nepodám osobný príklad, a nevydám svedectvo, ktoré teda nesie akýsi podpis mojich či už úspechov, alebo neúspechov, toho, čo tvorí identitu mojej osoby s tým najvnútornejším, čo sa teda vo mne skrýva. Presne toto si môžeme povedať za seba každý jeden z nás.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár