Preklikával som na podstránke ankety niekoľko tém, a so záujmom som sledoval, čo všetko nás spoločne zaujíma. Naozaj od absurdných otázok, ale tak ako uznávam, dobre, ľudia sme všelijakí, až po celkom múdre ankety, a v podobnom tiež duchu odzneli aj niektoré odpovede. Je dobré, keď človek so záujmom čosi sleduje, vyjadruje svoje pocity, pretože vie, že človek jedine vtedy osobnostne rastie, ak si uvedomuje, že nielen jeho názor je dôležitý a potrebný, ale to, kedy človek sa spoločne na niečom dohodne.

Vždy je lepšie, keď napríklad, poviem tak všeobecne, človek má isté pochybnosti, keď si proste pýta nejakú serióznu radu. Obyčajne je veľa zvedavcov okolo nás, ktorí nie v každom prípade dokážu úprimne pomôcť a poradiť, poprípade sa dosť nezdravo vyžívajú napríklad v problémoch mnohých ľudí. Nie preto, lebo oni to dokážu vyriešiť, a netrápili by sa nimi, keby trebárs mali riešiť podobnú dilemu ako ten človek, ktorý je v ich blízkosti, ale preto, lebo človek akokeby bol prirodzene zvedavý. 

To ešte problém nie je, len problém je, keď človek sa naozaj využíva v tom, že niekto sa zrazu stane akýmsi stredobodom pozornosti, čo môže vyvolať v mnohých prípadoch istú formu depresie, a nezriedka sa stáva, že sa stáva napríklad terčom akéhosi posmechu z okolia, v ktorom sa pohybuje, či už tam, kde býva, alebo kde pracuje a podobne.

Je veľa ľudí, ktorým napríklad dosť ublížili, a oni nedokážu proste odpustiť. Azda každé jedno duchovné periodikum, a vlastne posolstvo písma svätého sa v podstate zakladá jedine na láske. A láska naozaj hlása odpustenie.

Mnoho z nás si nevie predstaviť čosi odpustiť, a pritom nemusí sa nám stať nejaká nepríjemná hraničná situácia, na vysporiadanie ktorej azda potrebujeme roky na rozmýšľanie a danie sa do akejsi psychickej a duchovnej, duševnej pohody. Nezriedka sa stáva, že mnohí vyhľadávame napríklad nejakú odbornú pomoc. To, keď človek naozaj siahne po takejto alternatíve ešte neznamená, že musí byť nejaký mimo.

Život prináša situácie, kedy človek nedokáže v sebe všetko spracovať. Je to proste na neho priveľa. Práve v takýchto prípadoch je dobré, napríklad ak kresťan sa spýta dobrého duchovného, napríklad pri spovedi na niektoré záležitosti, s ktorými si nevie dať rady. Naozaj tá poskytnutá dobrá rada.. 

Niekedy sa hovorí, že ti to nepomôže, ale človeku naozaj sa môže veľmi uľaviť. Presne je to ako v chorobe. Ak človek je v zimnom, jesennom období, práve to akurát začne, chorý na chrípku, obyčajne sypmtómy chrípky sú naozaj dosť nepríjemné, a v chrípke človek cíti, ako stratil určitú fyzickú silu. Proste nevládze, ale to je prirodzené, pretože sa treba vyliečiť, a treba to vyležať. Treba byť trpezlivý. Aj to je napríklad následok možno nesprávneho stravovania, životosprávy, možno príliš veľa práce, ktorú konáme, ktorá nás fyzicky, a možno aj psychicky vyčerpáva, a niekde sa to musí prejaviť.

Tak, ako to funguje v živote, tak to funguje aj v duchovnom živote, pokiaľ človek niečo "nepremyslí" ak neodpustí, nikdy sa mu neuľaví. Je mnoho z nás, ktorí si zaumienili neodpustiť, ale takto štastný človek nebude nikdy.

Záverom chcem ešte niečo povedať. Koreňom všetkých problémov je značný nepokoj v nás samých, a to, že nevieme nájsť účinný recept nato, čo nás trápi. Práve preto nevieme sa s niečím nepríjemným zmieriť. Odporúčam naozaj siahnuť po akomsi vnútornom spytovaní svedomia. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár