Opätovne sa púšťam do ďalšieho spisovateľského brutálu, čo som dostal kedysi ako podnet, či by som sa nevenoval tejto, pre mňa zaiste dobrej tematike. No. Je teda dobré a zdravé hodnotiť životné situácie ako zdravé, alebo nezdravé.

Začnem jedným vtipom. Pamätám sa, ako som bol raz v jedálni, a neviem presne medzi kým prebehla taká zaujímavá stravná, jedálenská konverzácia. Jeden zaprial druhému dobrú chuť. V podstate logické pretože keď sa začína obed, naberieme si na tanier, začíname teda jesť, sme hladní, a zaprajeme si dobrú chuť. Je to niečo ako spoločenský bontón, ktorý poznajú predsa po celom svete. A počul som raz na vlastné uši takúto smiešnu odpoveď, ktorá vyvolala vo mne jednak smiech, a jednak rozpaky. Odpoveď na dobrú chuť znela asi takto. Čo je teba do mojej chuti.

Ešte teraz keď som dopísal poslednú vetu predchádzajúceho odstavca, ma prepadol smiech. Normálne ono sa mi vkradol predstavte si, a spôsobil, že som sa začal smiať. 

Trošku som to chcel odľahčiť, a chcem teda vyjadriť, asi toľkoto.

Nie raz sme vystavení do takej zaujímavej pozície, že musíme sa vyjadriť k niečomu, čo možno nie je celkom dobré, príjemné pre nás. Alebo je to veľmi dobré, a máme zdieľať teda s niekým ten pocit. Nie vždy je to úprimné, a človeka v podstate dokáže eufória toho druhého trochu zaskočiť, alebo mierne vykoľajiť, že ani nevieme dobre, ako sa máme správať. Všetko to ale závisí aj od nášho temperamentu. Nakoľko ja som živej a sangvinickej povahy, s obľubou sa zapájam do rozličných diskusií. Nie preto, lebo chcem byť múdry, ale preto, lebo to mám rád. Lebo mám rád, keď sa proste niečo okolo mňa deje. Taký príjemný adrenalín. Nehovorím že opak považujem za nudu, ale niektoré motivačné stimuly sú veľmi dôležité práve preto, aby sme načerpali nové inšpirácie.

Okolo nás poznáme zaiste mnoho unudených ľudí, ktorých nič nezaujíma. Mnohí sa nesnažia tvoriť nejaké hodnoty, chcú až veľmi šetriť napríklad úsmevom, ktorý je lacnejší ako elektrika, a predsa dáva viac svetla, ba dokonca je zadarmo. Tento citát som prevzal od nášho bývalého duchovného, ktorý bol veľmi aktívny, a s obľubou som sa s ním rozprával o mnohých témach. Ani sa to nezdá, ale už je to presne desať rokov, odkedy som ho nevidel. Viem že raz som mu na fb napísal, aj mi odpísal, ale odvetdy nič. 

Mnohokrát máme tendenciu posudzovať veci len preto, lebo sa nám to páči, alebo sa nám to nepáči. Teda vnímame to viac menej osobne, individuálne, dokonca to môže hraničiť aj s našim egoizmom. Egoizmus vynikne vtedy, kedy sme o niečom veľmi presvedčení, teda o nejakej správnosti, ale chceme si to nechať len pre seba, poprípade nechceme, aby sa niekto druhí/cudzí/akýsi nepovolaný do toho všetkého staral. Je to pre nás príjemné, alebo sme sa pri tom nepríjemne cítili. 

Práve preto aj pristupujeme k daným ľuďom, podľa našich sympatii, čo vnímam ako chybu. Som si vedomý, že každý z nás niečo dobré skrýva, ale nie s každým naozaj si musíme v niektorých otázkach aj sadnúť. Práve preto sa nestotožňujem s tým, že je zdravé hodnotiť niektoré situácie ako zdravé alebo nezdravé, pretože...

Človek častokrát je niečím zaujatý. Možno nechce niekoho, koho má pri sebe trebárs uraziť. Možno sa ho nechce nejako dotknúť, a možno by mu niečo menej príjemné, ba až nepríjemné najradšej šplechol do tváre. Napríklad že ako ho niečo obmedzuje alebo otravuje, čo mu rozprávame a podobne. To celkom isto vyhodnotíme situáciu, či teda je to vhodné, alebo nevhodné. 

Na druhej strane som sa poučil, že predsa len sa plní porekadlo, ktoré mi predsa jasne hovorí, že menej je niekedy viac. Táto zdanlivo logická nezmyselná veta sa zakladá na hlbokej múdrosti.

Záverom vás všetkých pozdravujem a prajem vám veľa svetla a optimizmu. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár