Mám rád rečnícke otázky, ktoré sa nedajú akosi zodpovedať jedinou vetou, nejakou myšlienkou, ktorá sa nebude ďalej rozvíjať, ktoré teda nie sú celkovo myslené priamo ako otázka, na ktorú sa má zodpovedať, ale otázka, nad ktorou sa má pouvažovať. A práve preto by som sa po druhý raz chcel zamyslieť nad mojou tematikou.

V súčasnom svete pozorujeme rozličné inovatívne metódy, trendy, nejaké pokročilé názory, niečo, čo vo vede, technike a podobne ide do popredia. Minule som sa zapojil do jednej diskusie, kde som negatívne zhodnotil trendy vývoja automobilového priemyslu, moja druhá obľúbená diskusia, do ktorých ale sa nezapájam na iných fórách, pretože to nemá zmysel. Celkovo si ale myslím, že teda celkom oprávnene, nakoľko tie technicky vyspelé, moderné, dizajny budúcnosti sú proste hrozné. Nie je to síce len môj názor, tento názor ako tak zdieľa mnoho ľudí, kto sa aspoň laicky do toho vyzná, a dobre vie, že proste niečo, čo bolo vymyslené pred časom je dobré azda v miernych kontúrach len poopraviť, doplniť ale nie celé zmeniť tak, že človek ani nevie, čo za model auta má pred sebou. Už to proste nie je to, čo dakedy bolo.

Dobre vieme, že napríklad kruh vždy bude kruhom, a nezmení to nikdy nikto. Vieme z matematiky, že trajektória je teda, množina bodov, po ktorej sa pohybuje hmotný bod alebo teleso. nikdy tomu nebude inak. Vidíme, že matematikov máme mnoho, mnoho vedcov, zo staroveku, stredoveku, novoveku, súčasnosti a podobne, a nikto si nedovolil spochybniť tento názor, ktorý mimochodom sa dá celkom ľahko dokázať. Kto by chcel spochybniť túto teóriu, problém je v tom, že ju nevie nijako dokázať, a práve preto sa to učí ako niečo, čo je nemenné, konštantné, čo je správne. 

Práve na matematike ako takej som pochopil, že keď človek nebude dodržiavať istý postup práce, ako napríklad pri konštrukčných úlohách, nikdy sa nikdy nedopracuje, a ostane na jednom mieste. Vystanoví mi teda otázka, je teda to, čo poznali ešte egypťania, a podobne niečo zaostalé a nemoderné.

Problémom je, že pri diskusiách, kde jestvuje možnosť vlastného názoru, ktorý má relatívnu hodnotu, sa zvyčajne dehonestuje niečo, čo je konzervatívne, pretože je to nemoderné. A práve človek, ktorý má hodnotné postoje, ich nevyjadrí, pretože si môže myslieť to biblické, že nechce hádzať perly pred svine. Obyčajne sa to deje napríklad pri duchovnom, náboženskom ponímaní, ktoré je samozrejme tŕňom v oku viacerých, lenže problémom je, že niektorí ani sami nevedia, čo všetko ho na tom irituje. Len proste je dobré, kedy zas niečo spochybňujeme, na čo zas niekto nadáva, pretože podľa niektorých je to normálny postoj. 

Viacerí vyhľadávame inovatívne metódy a podobne ale to len preto, pretože nie sme jednotní, čo vlastne chceme, čo hľadáme, kde konrétne je naša identita, nevieme sa uspokojiť s malými vecami, pretože v tom všetkom môže chýbať láska, a nedostatok tejto lásky práve môže spôsobiť to, že odsúvame niečo, čo bolo pred nami dávno overené, veď predsa si na to nik nepamätá, človek má ľahko tendenciu niečo prehliadnuť, to čo niekto pred nami prácne vybudoval, len preto, lebo nás celkom ľahko môže zaslepiť vidina krátkodobého šťastia.

Záverom dnešného článku napadlo ma ešte napríklad, prečo veriaci vie prijať svetské prvky bez toho, aby ho to neobmedzovalo, aby to práve naopak, slúžilo k jeho väčšiemu rozvoju, a opačne to akosi nedá. Človek hneď má plno odpovedí a argumentov, prečo práve sa niečo nedá, miesto toho, aby hľadal cesty, ako sa to dá.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár