A aj dnes som zažil prekrásne zasneženú panorámu, u nás doma to veľmi nevidím, ako som naozaj už dávno nevidel, a veľmi ma to potešilo, aj keď vprostred mojej práce moc som nemal veľmi čas sa zaoberať nejakými prírodnými úkazmi, nakoľko tej práce naozaj bolo viac než dosť, ale ja som celkovo spokojný, pretože rád pracujem a to je základ.
Tak isto neviem celkom presne, aký program zvolím na silvestra, pretože nič sa nemôže robiť, ako dobre vieme. Pána sa pokúsim osláviť osamote modlitbou, poprípade isto zvolím pozeranie svätej omše cez nejaký televízny prenos, ak bude, malo by byť.
Dnes som toho veľmi veľa prežil, a najmä by som povedal, že večer bol celkom zábavný, keď som sa vracal z cesty. Celkom fajn partia, a načerpal som nové sily. Zrazu vnímam všetko z iného uhla pohľadu, ako som to vnímal doteraz, za čo som veľmi vďačný. Veľa vecí som pochopil, že všetko je asi naozaj tak, ako to má byť, s tým, že človek sa musí usilovať budovať predovšetkým jednotu, aby človek aj roznecoval okolo seba pokoj, harmóniu.
Bolo mi teda veľmi príjemne, a opätovne by som chcel podotknúť, tak ako som to spomenul v nejakom mojom predchádzajúcom blogu, ešte to teraz celkom vo mne doznieva, zlievajú sa vo mne, tentoraz veľmi príjemné pocity. Dokedy to potrvá, neviem, ale som optimista Vždy verím v dobro človeka v tejto spoločnosti, aj keď častokrát to nevieme nijako evidentne dokázať, je to celkom idealistický pohľad než realistický, ale pre osobnú pohodu to stačí.
Ja viem, že nie je dobré dávať napríklad len na pocity, a možno zanedbať popri tom všetkom realitu okolo nás. Na druhej strane všetko vážne nemôžeme brať, pretože povinnosti sú jedna vec, ale človek má prežiť plnohodnotný život so všetkým, čo to obnáša.
Či teda je to prejav čistého sentimentalizmu, ďalej teda uvažujem, možno to, čo nesúvisi čisto s racionalistickým chápaním reality okolo nás a podobne, v niečom sú to aj naše predstavy, čo teda konkrétne si myslím úplne vážne, ako som to teda kedysi v tomto roku rozoberal na mojich blogoch v jednotlivých kapitolách.
Či je dobré dávať možno na čisté sentimenty, alebo len na realitu okolo nás. Možno aj jedno aj druhé je viac menej nebezpečné. Sentiment človeka dokáže udržať v akejsi duševnej zaostalosti a omyle, že všetko je také, aké sú naše predstavy, pričom realita je niekde úplne inde, a zas realita mi odkrýva pocit nebezpečia, že všetko okolo mňa je niečo, na čo si musím dávať pozor, každé opatrenie mi strpčuje život, všetko ide proti mne, všetko je namierené voči osobnej slobode, niekto mi niečo stále chce diktovať, niekto ma chce v niečom obmedzovať, čo samozrejme tiež hraničí s tým, že človek niekedy nie celkom správne môže vnímať realitu života takú, aká naozaj je
Na druhej strane, aj tieto drobné životné prejavy, považujem za veľmi potrebné, pretože aj zážitky vieme merať nielen kvantom, ale najmä kvalitou. Dotvárajú to v človeku pocit harmónie, možno aj pocit dôležitosti, naplnenosti, to, že človek plne dokáže obsiahnuť zmysel života v takej forme ,aká je okolo neho, a že všetko je reálne. Nič si len tak nepredstavuje, nefantazíruje, nie je obklopený len nereálnymi predstavami. pretože tie sú častokrát zbytočné.
Ako to teda človek spracuje, ako to prežije. Niekto dokáže prežiť veľmi intenzívne zážitky preto, lebo si uvedomuje ich hodnotu a jedinečnosť.
Niekomu nestačia kvantá zážitkov, pretože sa nevie ich nabažiť, a možno ľudovo povedať, sú nenažraní, túžia stále niečo nové spoznať, až je to neuveriteľné.
Záverom poviem toľko, že keď človek naozaj je vyrovnaný, môže byť hrdí na to, čo dokázal, aj keď ho to stálo veľa síl, odriekania, nepochopenia, odmietania z tej druhej strany, poukazovanie možno na jeho nedostatky, ktoré ho mohli celkom isto ničiť, a prinášať mu istý pocit diskomforty.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár