Vieme všetci dobre, ako nám to ťažko padne, kedy človek sa teší na niečo, ale nemôže to napokon získať. nevyjde stretnutie, nevyjde nejaká naplánovaná dohoda, s ktorou sme počítali. Možno sme v niečom čestní, a teda vieme náležite dodržať slovo, avšak ten, s ktorým teda sme počítali, on taký nie je. Na čej strane je teda chyba. Ako s niečím počíta, hoci bolesť mu robí predstava neuskutočnenia sa teda daného sna. Nejakej predstavy. Väčšinou človeka zapavujú len akési idey, myšlienky, aké je všetko ideálne a dokonalé.
Nesplnené sny je niečo, čo človek každý jeden má tendenciu vnímať osobne. na jednej strane je to pre nás veľmi dôležité, na druhej strane pre druhého to nemusí znamenať vôbec nič. Pre druhého to nemá nijakú morálnu váhu, ani hodnotu, čo sa nedá povedať v našom ponímaní, kde to berieme citlivo, pretože sa to týka nás. Pre nás je niečo veľmi dôležité, ale ten druhý sa tomu môže vysmiať. Pre nás je to veľmi dôležitá informácia, niekto iný hodí nad tým len rukou, že predsa sa nič nedeje a človek je vnímaný ako precitlivený a neviem ešte čo. V jednom okamihu to pravda môže byť, ale je rozdiel ako to človek podá. Je rozdiel, ako to človek dokáže interpretovať, je rozdiel, ak je človek citlivý, a ako to v konečnom dôsledku jednak vyznie, a ako to padne tomu druhému.
Človek má tendenciu si všetko fantazírovať, a je jedno, ako sme na tom duševne a citovo. Je jedno, či človeku, ľudovo povedané ide karta, či sa mu darí po všetkých oblastiach alebo nie. To všetko v podstate je vzácnosť, pretože azda nepoznám človeka, ktorému všetko ide na sto percent, alebo práve naopak, všetko sa mu kazí a nevidí bezvýchodiskovú situáciu. Samozrejme som si vedomý toho, že človek predsa len zažíva jemu podobné stavy, ktoré nevie celkom dobre opísať. Ktorých sa veľmi bojí, a vie, že možno jedného dňa príde ten okamih, kedy možno padne. Kedy padne pod tou ťarchou svojho osobného kríža, ktorý nesie celý život, a možno ho už nevládze uniesť.
Mnohí ľudia sú zvlášť necitliví, pretože nevedia prejaviť svoje city. Možno je to nachsvál, možno je to čistá zákernosť, ťažko to takto charakterizovať, prečo je tomu tak. Sú ľudia, ktorí proste nedokážu niekomu dopriať dobro. A veľa ľudí človeku aj závidia, a práve preto človeku sa niekedy nedokážu splniť jeho sny, pretože sa chcel o niečo podeliť, ale ten druhý o to nestojí. Nie je výchovou možno k tomu vedený, aby sa s niečím, s niekým podelil. Aby aj ten druhý mal radosť z toho, čo on skúsil. To isté platí aj v tom negatívnom zmysle, že človek sa stráni napríklad cudzieho nešťastia, pretože nevie, ako má zareagovať.
Myslím si, že trocha empatie nikomu ešte nezaškodilo, a je veľmi zlé, pokiaľ to človek nedokáže zo seba prejaviť. Myslím si, že človek z jednej aj druhej strany takto zbytočne len mrhá drahocenným časom. Niekto odkladá dôležité rozhodnutia na neskoršie, ale tým sa veci iba komplikujú, samozrejme za predpokladu, že má to v záujme riešiť. Preto sa človek často akokeby ponorí len a len do svojich snov, v ktorom je on niekto iní, v ktorom je dokonalý, a možno konečne je samým sebou, kde nemusí nič a nikomu vysvetľovať, ani dokazovať.
Nesplnené sny človeka vychovávajú z osobitnej zrelosti, ktorý ma nejaký svoj postup. nesplnené sny majú aj svoju logiku, lebo keby sme všetko chceli bez akejkoľvek formy obety na spôsob mávnutia čarovného prútika, isto bysme zmalomyseľneli, a nedokázali vnímať realitu, ktorá nás obklopuje. Človek by potom sa spoliehal len na to pasívne, a len na to, že prosiť treba len vtedy, kedy mi je ťažko, a nevnímali by sme pomoc vtedy, kedy ju nepotrebujeme, je to presne na spôsob príslovia, že sýty hladnému neveri. Keby sme chceli napríklad postaviť dom bez stavebného plánu, ďaleko by sme nezašli, a nevedeli by sme ani položiť základy. Práve to, kedy človek má v sebe nejaké tie základy, vie, kedy má pridať, a kedy má ubrať.
Záverom vám poviem moju osobnú skúsenosť s modlitbou, že napriek tomu, že niektoré veci nejdú podľa mojich predstáv, vôbec ma to netrápi. Cítim sa nad vecou a vytvára to vo mne pocit šťastia, kedy viem, že dokážem niekomu pomôcť aj nezištne, a teší ma ten pocit. Napriek tomu, že mám mnohé nesplnené sny, viem veľmi dobre, že nikdy nič nie je stratené, pokiaľ to dokážem prijať, modliť sa za to, čo mne v poslednej dobe dáva neskutočnu energiu, silu a čo by som chcel zdôrazniť, najmä chuť žiť. Veľmi odporúčam. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tequila
4. 10.októbra 2020 18:26
Ja ako neveriaci myslím, že sme na tom lepšie: správame sa morálnejšie, máme lepšie životné ciele, naplnenejší život. Určite ti odporúčam skúsiť ateizmus či aspoň agnosticizmus, aj keď si asi na to ešte nedostatočne dozrel, nič v zlom, bratku.
2
@tequila ateizmus a viera v niečo, že nejestvuje nič duchovné, čo ma pozdvihuje je pre človeka v depresíí azda najhoršia možná voľba
Napíš svoj komentár