Teda ako dobre vieme, nie je výzva ako výzva. Nie je prekonať hranice svojich možnosti vtedy, kedy to možné je, a niekedy, kedy to možné azda nie je. Kedy človek takpovediac ide na hranicu svojich možností a síl. Azda nie jeden sa v tomto osobnom súboji ocitol, a možno nie vždy obstál, a obstojí celkovo ako jasný favorit a víťaz toho všetko. Ako to teda myslím.
Minule napríklad, celkom rád počúvam hudbu, azda ako každý, hudba, ktorá povzvnáša, dáva radosť človeku, som sa teda snažil nejako započúvať do jednych pekných piesní, ktoré majú na "svedomí" niektorí reperi, ktorých ale nepočúvam, pretože tento žáner mi veľmi neladí, hoci tie myšlienky, na ne proste častokrát myslím, premýšľam, uvažujem, ako ma to niečo nakopne vpred.
Človek nie je stroj, ktorý sa zapne na nejaký gombík, a potom sa dokáže vypnúť. Jestvuje možnosť, že človek naozaj je už tak zvyknutý, že už mu napríklad neprekáža trebárs to, že niekto ho naozaj už využíva, často možno za nie celkom dobrý peniaz, vedel by si predstaviť niečo lepšie. Lenže tu vznikne nebezpečenstvo, že na všetko sa začneme teda pozerať možno len cez peniaze, a nebudeme napríklad dbať osobne na to, či na niečo teda mám, alebo nemám, a to po všetkých stránkach, odbornej, osobnej, osobnostnej, a mohli by sme teda takto ďalej menovať.
Mnohí napríklad radi spievajú o živote, a podobne, čo je fajn. osobne si to rád vypočujem, ale osobne cítim, že som nad vecou, že mňa sa niečo také síce týka, ale vnímam to z iného uhla pohľadu, a samozrejme neberiem niekomu jeho myšlienky a podobne. nebudem teraz rozoberať ich tvorbu, tí, ktorí poznajú moje myšlienky, moje témy, a ako tematicky ladím blogy viete, že to nie je môj vkus. ja osobne nekomentujem tvorbu a podobne niekoho iného, čo konkrétne sa mi páči, alebo nie, pretože máme veľa ľudí, ktorí majú na niečo vyhranený názor, a názor teda je len názor nič viac.
Často počujeme teda výzvy, ako niekedy, možno poviem to tak pateticky, sme akosi na konci s dychom, a neustále do nás niekto búši, ako máme pokračovať, aby sme sa jednoducho len tak nevzdali. Ako teda hovorí príslovie, nie je dobré predať kožu nalacno.
Mnohí sú hnaní túžbou ale nie dosiahnuť to, čo chcú, svoje osobné méty, ale len preto, lebo to videli u druhých, a samozrejme nechcú v ničom zaostať. Nie je dobre teda akosi vystúpiť z nejakého toho pomysleného tandemu, a chcú v niečom pokračovať, aj keď jasne vidia, že im je to naozaj proti srsti. Je to možno proti im akomsi morálnom presvedčení, je to proti ich životnému štýlu, možno voči ich filozofii, na ktorej postavili svoj život a podobne.
Čo dodať záverom. Človek častokrát pri hnaní sa za svojimi cieľami a métami, v tom zlom ponímaní slova naozaj zabudne na seba, a bude zanedbávať seba a okolie, čo tiež nie je výhra.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
aidenn
11. 6.júna 2020 17:31
Podľa mňa nie je
Napíš svoj komentár