Ani som netušil, že večerom sa ešte vrátim tematicky k tomuto článku, hoci priznám, že to nie je jednoduchá téma. Potešilo ma to, že som vytvoril teraz večer veľmi príjemné spoločenstvo, ktoré ale trvalo pomerne krátko. Je dobré, kedy človek naozaj príde na iné myšlienky, trochu si zaspomína napríklad ako ja konkrétne na svoje stredoškolské časy, na aktivity, ktorých som sa zúčastnil, a ktoré si dodnes pamätám tak živo, ako keby sa udiali včera. Mnohé veci človek si veľmi dobre pamätá a má tú výhodu, že v spomienkach má akosi dovolené, možno to poviem trochu lyricky, vrátiť sa k nim aspoň načas, možno spríjemniť si situáciu s osobami blízkymi, takými, s ktorými nás spája nejaká spoločná idea, niečo spoločné, nejaká životná idea a filozofia.

Tu sa človek, aspoň v mojom prípade cíti veľmi dobre, a čo je základ, považujem to za bezpečné. Mnohokrát človek sa bojí niečo vysloviť, že bude vyslovene za to prenasledovaný, že možno nebude pochopený, ale to problém ešte ako taký nie je. Všetko nemusíme pochopiť naraz, častokrát to príde akosi spontánne, postupne, ale to, problém teda je, kedy človek sa necíti komfortne v tej danej zóne, kde sa nachádza. A potom neustále myslí na minulosť, na situáciu, kedy dobre sa cítil, a takto podvedome si ju sprítomňuje. Snaží sa vracať možno myšlienkovite do toho obdobia, aby naozaj akosi nestratil svoju dôstojnosť, aby nestratil už nadobro tie svoje ideály, ktorými niekedy žil, ktorými sa niekedy učil prisvojovať si ich. Nijaký človek nespadol učený z neba, a na všetko treba patričné skúsenosti.

Keď sa človek napríklad snaží aj prekročiť hranice svojich možnosti v rozličnom spektre poznania, obyčajne môže byť sklamaný z daného výsledku, a možno aj z dobrého výsledku, akési zmiešané pocity môže zrazu mať, že akosi nahliadol príliš skoro tam, kde možno ešte mal čas, a ešte nemal na to akési mentálne vybavenie, ktoré by mu v istom zmysle dopomohli pochopiť celé to dianie okolo neho. Stáva sa to pri nesprávnom výbere napríklad práce, kedy človek má potrebu pracovať, to je normálne, ale veľmi rýchlo pochopí, že to nie je pre neho, necíti sa tam šťastný, možno to ani dobre neovláda, a napriek dobrému prijmu zvažuje, či sa cíti šťastný, pretože to tak necíti

Práve preto sa rád veľmi vraciam myšlienkovo do tohoto obdobia, pretože viem, že tam som sa proste cítil štastný, hoci som nebol zrelý, vyzretý. Možno by som si nateraz položil mierne ťažšiu otázku, môžeme si ju položiť každý sám za seba, že teda, či bolo treba niečo zmeniť, zlepšiť, čo bolo treba urobiť také, aby človek dosiahol pokoj. Ťažko povedať. Bolo to celkom pochopiteľné, osemnásťročný človek ako tak nie že nevie čím bude, to problém nie je, ale nie si istý, či to, čo vyznáva, istý okruh svojich stanovených, alebo vybudovaných, vydobených hodnôt, či má zmysel pri nich vytrvať, alebo skúšať niečo ďalej. To ma napríklad dnes napadlo. Či je vytrvalosť to, že teda tvrdohlavo niečo nasledujem napriek akémusi neúspechu, alebo práve naopak, púšťam sa možno aj do možného, potencionálneho rizika, že niečo zas nevyjde, ale nič sa možno nedeje, zase človek potrebuje nejaký ten čas na to, aby sa vrátil do starých koľají.

A práve preto, je ťažké jednoznačne povedať, či je potrebné prekračovať hranice svojich možností, nakoľko každý z nich ich máme v podstate jednak neobmedzené, teda je istý okruh, ktorý sa zdá napríklad nevyčerpateľný, ale na druhej strane je istý okruh, prekročenie ktorého už nie je jednoznačné povedať, zdôrazniť, že poza túto akúsi myslenú čiaru už proste nechcem prejsť, neviem či to myšlienkovo zvládnem, čo to človek prijíme.

Záverom by som povedal, že mnohí chcú prekročiť hranice a limity svojich možností, avšak nie preto, lebo to chcú dosiahnuť oni zo svojho vlastného chcenia, z vlastnej iniciatívy, ale preto, lebo sami sa cítia nedocenení, a to si môžeme naozaj bez hanby priznať mnohí z nás. Mnohí majú zvláštne schopnosti, ktoré ale niekedy vyslovene musia pred týmto svetom akosi zvláštne ukryť, tam, kde sa len oni cítia bezpečne, a takto je veľmi ťažko viesť zmysluplný život. 

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár