Mnohých motivuje kadečo. Dnešný svet naozaj ponúka neobmedzené možnosti, len chyba je tá, že buď človek má, alebo nemá na výber. Buď ti proste prajú hviezdy, a sú priaznivo ku tebe naklonené, alebo nie. Buď ti niečo vychádza alebo si ako nejaká kôpka nešťastia.
Problém dneška, a viackrát toto na blogoch mojich zvyknem opisovať je ten, že človek si stanoví nesprávne hranice svojich možností, nesprávne a prehnane zvýši teda tú pomyslenú latku, ponad ktorú už neprekročí, a práve toto v ňom môže vyvolať rozpaky, hnev, depresiu, ktorá celkom isto môže mať veľmi vážne následky napríklad na jeho budúce smerovanie. Niekedy sa to deje aj preto, lebo človek závidí druhému niečo, čo on nemá, alebo nevlastní.
Nie raz som teda spomínal to, že mnohých motivuje úspech druhých ľudí, ktorých teda má vo svojom okolí, na pracovisku. To ešte by som prijal z tej lepšej a pozitívnej stránky, lenže teraz vystanoví otázka, ktorú teda kladiem si v mojom blogu, či je teda potrebné prekračovať hranice svojich možností. Kto motivuje k takémuto odvážnemu počinu, odkiaľ človek berie potrebnú inšpiráciu a predovšetkým silu na to, vynaložiť to úsilie aby znovu zo seba vydoloval ešte lepšie, aby niečo, čo spravil dobré, urobil ešte lepšie.
Napríklad mne sa pred sviatkami stalo to, že som azda trikrát povysával celý dom. Mal som práce naozaj veľmi veľa, nehovoriac o tom, že na všetko som bol sám, ale v podstate ja sa tomu len teším, pretože mám rád samostatnú prácu, kde mám ja všetko pod kontrolou, a viem, čo som kedy spravil. Aj tam viem, že som už naozaj...
Prekročil svoje hranice, svoje nastavené limity, už som naozaj veľa vydal zo seba, ale neviem celkom presne, či sa to človeku v niečom vráti. Častokrát človek myslí naozaj na dosiahnutie toho dobra, ešte lepšie spoločného, ktoré prichádza paradoxne po veľkom nedorozumení, po niečom nie dobrom a príjemnom, nakoniec aby...
Aby človek zistil, že práve v tom hľadaní seba samého práveže dozrel, našiel konečne pokoj a metódu na vyriešenie niektorých neduhov, s ktorými si nevedel dať rady, a boli tak veľmi nepríjemné. Len problém je taký, tak to vnímam, že my napríklad máme zvýšenú aktivitu, celkom isto to na sebe badáme, ale výsledok proste neprichádza. Potom nás hnevá všetko okolo nás. Potom prehnane rozmýšľame, alebo nerozmýšľame, kde sme spravili chybu,
Záverom ešte posledná myšlienka, čo chcem napísať. Všetko teda sa vyvíja od akutálnej situácie, a je teda pochopiteľne, ťažko predpokladať niečo, čo bude, že sa niečo zmení lepšiemu, pokiaľ viem, že niečo sa mi začalo rúcať ako domček z karát, a nič nenasvedčuje tomu, že to bude predsa len inak. Vtedy je náročné zmeniť zmýšľanie a plniť si svoje povinnosti a sny, ktoré idú spolu ruka v ruke. Že teda len máločo nasvedčuje napríklad k tomu, že sa chystá akási pozitívna zmena, niečo, čo zmení predovšetkým moje zmýšľanie, a práve toto si môže povedať každý jeden z nás.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár