Je to približne asi najdlhšia veta vôbec, ktorú sa mi podarilo napísať v nejakom článku. Keď sa teda vrátim k téme, a pokúsim sa niečo o nej napísať. Teda Lepšie bude, ako dávať si predsavzatie, to, že si radšej nedám predsavzatie, ako keby som si ho nemohol splniť.
Ak približne rozumiete podnikaniu v hrubých rysoch, dobre viete, že pred začatím nejakej úlohy je veľmi dobré plánovanie, ktoré má nezastupiteľnú funkciu v manažmente. Proste naplánujem si krok po kroku čo chcem, a keď počítam aj s možnými nezdarmi, pripravím si teda logicky aj nejaký záložný plán, ktorý jednoducho využijem v situácii, kedy nemôžem dokončiť a naplniť to, čo teda som si pred časom predsavzal, a plánoval dokončiť.
A tak mnohí proste bezozmyslu si dávame predsavzatia, ktoré obyčajne majú nulovú výpovednú hodnotu. Možno si povieme, chceme byť lepším človekom. Áno, ale ani za ten šíry svet sa neozveme tomu, komu by sme mali. A tak navzájom dáme popozdravovať postupne všetkých tých, na ktorých nám nezáleží, mysliac si, že človek, ktorého máme pred sebou pol hodinu, a ktorý je kamarát nášmu kamarátovi, je už pravda automaticky aj náš kamarát, s ktorými si máme hodne čo povedať, a už aj sa mu otvárame, ako najlepšiemu priateľovi.
Istotne, nechcem povedať, že je to zlý nápad, väčšina kamarátstiev sa akosi prirodzene uzavierajú spontánne, akoby teda odrazu, kedy človek jednoducho nič nerieši, len ho čosi začne priťahovať na tom človeku, pretože majú spoločné názory, mysliac dopredu, že nejaký spoločný projekt ich bude spájať, na ktorom majú pracovať. Nie je to pravda zlý nápad, takto to obyčajne býva, veď predsa je dobré, keď človek má nové kontakty, a vie, že sa môže na niekoho s prosbou obrátiť, alebo poskytnúť sám nejakú cennú radu. Nič v tom nevidím zvláštne, pretože ako ľudia by sme si mali pomáhať.
Obyčajne mnohí spontánne čosi sľúbime, a neskôr zistíme, že nemáme proste nato, aby sme to uskutočnili, len sme proste nechceli sklamať akúsi dôveru toho človeka, ktorý nás o čosi poprosil, a bolo to celkom ešte nezáväzné, keď proste o nič nešlo, a mohli sme to kľudne taktne odmietnuť.
Lenže mnohí sme slabí, nevieme si rozkázať, a nevieme proste odmietnuť nejakú možno lukratívnu ponuku, na ktorú sme možno ešte ani psychicky nedozreli, pretože možno vidina a lákadlo peňazí je silnejšie, ako naša pevná vôľa, ktorá teda momentálne nie je vôbec pevná, a naše spontánne rozhodnutie môže celkom isto spôsobiť mierne nepríjemnosti, ktoré teda týmto neuváženým krokom rozhodne utŕžime. Mnohí vďačne kývnu na nejaké ponuky, a to len preto, aby zarobili, ale zabudnú pri tom na to, že sa celkom ľahko môžu ocitnúť v akejsi slepej uličke.
Nemusia sa nutne cítiť rozpačito, nemusí to byť nijaký úder pod pás, nemusí to pôsobiť ani zvnútra ako nejaký deštrukčný prvok, ktorý sa tvári ako niečo, čo nám pomáha, ale v podstate nás to len začína takpovediac rozkladať, a ničiť všetko to, čo sme do toho pôvodne investovali. Či už niečo hmotné, alebo niečo nehmotné, teda to, čo sa nedá chytiť, s čím sa nedá fyzicky manipulovať, ale patrí to medzi to najvzácnejšie... je to náš obetovaný čas, naše námahy, naše možno skoré vstávanie, alebo teda naopak, neskoré líhanie mysliac si, že dosiahneme teda ekvivalentne viac, ako sa to teda na prvý pohľad zdá.
A tak postupne sľúbime najprv to, potom hento, potom nás mrzí, že to musíme odmietnuť. Dáme si predsavzatie od výmyslu sveta. Teraz akurát je koniec roka, a človek proste akoby tak prirozene bilancuje, čo mu to dalo, čo mu to zobralo, čo čím získal, čo čím stratil, kde v nejakom súboji obstál a zvíťazil, alebo naopak, či a kde sa vzdal predčasne, a opustil bojisko, kedy prehral, kedy sa učil aj prehrávať, ako mu to padlo, aké mal pritom pocity, a podobne.
Na záver ešte v krátkosti napíšem, že je dobré, dať si predsavzatie, ale tak, že človek sa nesmie báť napríklad pripomenúť aj niečo také, že nie si je istý, či to dokáže a podobne. To, že človek vyjadrí akokeby pochybnosť nad svojim konaním celkom isto neznamená, že pochybuje o sebe samom, a prestáva si veriť a dôverovať, ale celkom iste to, že rozumne a komplexne zhodnotí situáciu, kedy jednoducho vie, že na niečo má, alebo na niečo nemá, a nepustí sa do niečoho, čo nemá význam.
Čím viac takýchto rozhodnutí, myslím si celkovo, tým jednoduchšie bude naše bilancovanie akejsi úspešnosti, a efektívnosti v našich plánoch a predsavzatiach a podobne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár