Čo teda by som povedal v tomto článku.
Nie jeden problém v medziľudských vzťahoch práve pramení z toho, že jeden druhého sa snaží v niečom znevážiť človeka pri sebe. Možno je to skrytá závisť, proste ten druhý má niečo, čo nemám trebárs ja. Píšem to samozrejme z môjho pohľadu, snažím sa proste vnímať ako to vníma bežný človek. To sú témy, ktoré nie sú cudzie azda nikomu z nás, a práve preto sa na to dá pozerať aj z jedného, aj druhého uhla pohľadu.
Dnešná doba mi teda akosi hovorí, že dnešný, súčasný človek sa musí v niečom neustále zlepšovať a sledovať inovatívne trendy, ktoré ale viac menej si myslím, idú možno neželaným, opačným smerom.
Je pravda, že nie vždy človek obstojí v akomsi pomyslenom konkurenčnom boji, kedy zvádza dá sa povedať nerovný súboj. Kedy zvádza súboj v ktorom hrá toho slabšieho. A predsa raz toto všetko skončí. Raz proste bude tomu koniec. Otázka ale je v ktorom okamihu tak nastane.
Mnohí sa sťažujú na akúsi zlú osobnú situáciu, ale vedia dobre, že náprava na ich strane prichádza len vtedy, pokiaľ niečo proste zanechám dobrovoľne, a z niekadiaľ teda sa pokúsim odísť. Človek proste musí prejaviť v istom zmysle osobnú aktivitu. Pokiaľ človek bude hrať pasívneho, nebude teda aktívny, bude čakať, ako sa to všetko vyvinie, ale nepriloží ruku k dielu, niečo pozitívne predsa čakať isto nemôže. Podobne je to aj s našimi medziľudskými vzťahmi, kedy vieme veľmi dobre, že moje podávané výkony nijako nesúvisia a nezáležajú na tom, či sa to niekomu páči alebo nie.
Ako teda by som to opísal. Je teda mnoho ľudí, ktorí vo vyslovene enormnej snahe zapáčiť sa tomu druhému robia naozaj nezmyselné veci, z ktorých, celkom pochopiteľne nik nemá osoh, dokonca sú na príťaž viacmenej, ani jedna stránka teda nemá z toho evidentný osoh, ba čo viac. Slúži to viac menej len na hanbu, na zármutok, a áno, potom z toho plynú teda akési sebareflexie, nejaké dojmy, ale tie častokrát sú zbytočné, a nevedú nikam.
Proste to je tá cesta, ktorá nemá cieľ, teda to je cesta, ktorej cieľ teda nejestvuje, ako som sa to zmienil v niektorom zo svojom blogu, a teda v myšlienkach opätovne sa k tomu vraciam.
V závere článku by som to zhrnul asi takto. A teda taký človek nezažije akúsi vnútornú premenu v podstate nikdy. Nikdy nenadobudne pocit akejsi sebareflexie, že proste treba sa mi obzrieť dozadu, čo všetko som vykonal dobrého, možno aj menej dobrého, čo by bolo vhodné možno napraviť, kde by som sa mohol ešte zlepšiť, pokiaľ v niečom mám evidentné medzery.
Alebo keď to zoberieme napríklad aj z toho pozitívneho hľadiska ,a iného uhlu pohľadu, keď si napríklad povieme, že áno, toto by som na sebe nechcel zmeniť, a hneď teda to inak vyzerá. Mnoho ľudí je neustále tlačení, aby podávali len nejaký výkon, a práve preto je so sebou málokto spokojný v takej miere, ako si to práve on predstavoval.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár