Je potrebné si myslieť, že som hodnotný v očiach druhých? VIII
Azda nie je nič horšie, ako dať na mienku druhých bez toho, aby človek predovšetkým si bol akýsi seba vedomý. Zámerne to nepíšem ako sa to píše normálne, sebavedomý, pretože ten pojem rozdelený na dve časti znamená trochu inšie, ako pojem sebavedomý. Sme si teda vedomí, že v nás je proste niečo, čo je naozaj hodnotné, avšak nie každý to vie doceniť. Ako asi to myslím, sa pokúsim vyjadriť v nasledujúcich riadkoch.
Dobre vieme, čo sa deje v posledných časoch. Dobre vieme, aký neblahý dopad to naozaj má na zdravie v celom svete, v celej spoločnosti, a že naozaj sa to týka nás všetkých. Že proste platia isté pravidlá, isté obmedzenia, ktoré naozaj je potrebné dodržiavať. Azda pred niekoľkými mesiacmi by naozaj nikto neveril, že niečo také naozaj nastane, a naozaj to nastalo.
Prepojím to trochu s biblickými textami, ktoré odzneli práve v dnešný večer. Dnes sme v čítaní z knihy Exodus počuli, ako Pán zázračne vyviedol izraelský národ na čele s Mojžišom z Egypta. Ako odohnal veľké vody, keď šiel Mojžiš, a ako ich nazad privalil a zahubil vozy faraóna a ostatných, ktorí tiahli.
Tento národ bol hodnotný v očiach Boha, ale faraón a ostatní, hodnotní neboli. Niekde som čítal, ale koniec koncov dá sa to celkom ľahko vyhľadať na internete, že údajne kdesi na dne červeného mora sú naozaj nejaké predmety, ktoré môžu celkom isto dokazovať to, že tie vozy a podobne boli zaliate morom práve v tom čase, a že jestvuje predpoklad, že to boli faraónove presne tak, jak to spomína Kniha Exodus.
Ja by som to prepojil azda tak, že naozaj niekedy nás prenasleduje nepriateľ, a je lepšie, kedy je zaliaty morom. Kedy sa ho zbavíme. Mnohí hazardujú so svojou slobodnou vôľou, a naozaj si myslia, že všetko je len tak. Že keď sa darí, keď sú peniaze, je proste všetko.
Akoby naozaj peniaze boli všetko. Ja osobne sa snažím takým byť, že som rád, že pracujem, a beriem to naozaj ako odmenu. A mnohí veľa vecí berú príliš akosi automaticky. Nehľadia, že človek proste kráča kdesi, ale neverí, že raz proste ho niečo zastihne. Stále človek len dbá ako sa povie na svoj imidž, to, že kto som, čo znamenám pre túto spoločnosť. Každý chce študovať, chce mať celkom isto nejaké privilégiá, chce mať titul, pretože je rozdiel, keď ti niekto povie, vážený pán, a je rozdiel keď to niekto povie vážený pán magister, alebo pán inžinier. V podstate je to jedno, aj keď pripúšťam, že istá forma elitárstva sa skrýva pod týmto dosiahnutým titulom.
Aj preto chcú titul len preto, aby niečo pred druhými znamenali, a nie preto, lebo to naozaj chceli. Taký človek môže byť inžinier, magister, ale čo z toho. To je niečo, ako sa pýtam v nadpise už v ôsmom diele, že teda či je potrebné myslieť si, že som v hodnotný v očiach druhých. Raz som videl srandovný obrázok, ako absolvent vyhadzuje pokrývku hlavy po promóciách ,a na hlave mu nasadá čiapka z Mc Donaldu. Tak ja som robil práce naozaj od najnižších, a teraz sa venujem práci v zdravotníctve, ktoré je mimoriadne náročné, a niekedy naozaj nevládzem, ale v pdostate ma to baví, a napĺňa.
Čo by som povedal na záver? Na úvod týchto veľkonočných sviatkov, ktoré som netradične tak ako mnohí veriaci nestrávili v chrámoch, ale doma vám prajem len to najlepšie.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.