Mám z toho radosť, a som naplnený kresťanskou vieru, že raz predsa sa len zídeme vo večnosti všetci, kde budeme tajomným spôsobom všetci jedným spôsobom chváliť Pána.
V tomto článku sa teda opätovne budem pýtať, že teda či je potrebné myslieť si, že som hodnotný v očiach druhých. Alebo nedajbože pýtať sa na to. Vystanoví mi teda popri tomto všetkom jedna otázka v tomto znení. Je to teda správne, alebo nesprávne. Načo teda by sme to vôbec aj robili?
Zo skúseností viem, že táto kontraproduktívna myšlienka je úplne zbytočná, pretože razím teóriu, že pokiaľ nerobím nič zlé, za čo si zasluhujem priamo alebo nepriamo pozornosť, názor druhého človeka, viac menej v spomínanej kontraproduktívnej podobe mi je úplne ukradnutá.
Na druhej strane zaiste musím opomenúť skutočnosť, že sú isté okolnosti, ktoré sa človeka priamo alebo nepriamo dotýkajú, a on má práve vedieť a byť informovaný o niečom, čo sa týka priamo jeho. To však ešte nemusí znamenať, že musím nutne chcieť vedieť, či som hodnotný v jeho očiach.
Mnohí sa častokrát dokážu vo svojej ľudskej podstate znižovať k takým nezmyslom, kde sú schopní zaprieť seba samého, len preto, aby nie upútali na seba pozornosť ale dôvod ich konania je ešte hlbší, a spočíva v ich nízkej osobnej sebarealizácii, ktorá pramení z nejakej neschopnosti prejaviť seba samého v nejakej primeranej kvalite a dostatočnej úrovne.
Alebo sa stáva, že napríklad človek od niekoho, koho si napríklad konkrétne vytypoval, neustále do neho dobiedza, možno sa mu snaží v niečom zaliečať, líškať sa mu, vyžadovať si jeho pozornosť rozličnými spôsobmi a podobne, a potom, samozrejme kedy dosiahne ten cieľ, ktorý si vopred stanovil, už nejaví o toho človeka záujem, už sa mu neozve. Ja tomu hovorím pojmom vypočítavosť.
Práve na základe tohoto by som teda rád povedal, pripomenul, že osobne ja mám rád tú zlatú strednú cestu, ktorú, možno sa mýlim, riadky sv. písma síce neodsudzujú ale schvaľovať ju určite neschvaľujú, kde razím teóriu, že nebudem za niečo ani príliš horliť, nebudem horlivý, ale nebudem ani voči tomu chladný, ale bude vlažný. V inom zmysle poviem, že zaujmem neutrálne stanovisko, o ktorom sa biblia zmieňuje v tom, že keďže nie si ani studený, ani horúci, vypľúvam ťa z mojich úst, dočítame sa o tom v Zjavení Jána Zjv 3,15-16.
Preto nemám rád, keď sa o niečom len šušká, hovorí len z počutia, z ktorého sa šíria nejaké častokrát nezmyselné deštruktívne názory a legendy, ktoré teda nemajú nijaký základ v pravde.
Preto na základe istých skutočností, proste prišiel som k istým logickám záverom. Tie znejú približne tak, že pre mňa nie je hodnotný človek, ktorý mi v prvom rade chce ublížiť, využiť v niečom, a vyžívať sa v niečom, čo ja možno viem, alebo neviem ovplyvniť, poprípade nejakom procese, kde možno robím nejaké chyby. Čo k tomuto by som teda napísal.
Pozorovaním takéhoto individuá mi slúži aj predovšetkým na to, aby som v sebe samom rozpoznal moje možnosti a nemožnosti od daného človeka sa v podstate odpútať, čo väčšina, drvivá z nás nemusí dokázať.
Práve toto je tá chyba, ktorá nadväzuje na to, že človek má aj v duchovnom živote neustále nejakých rivalov, ktorým akokeby za každú cenu chce dokázať a presvedčiť ich o svojich kvalitách.
Človek ktorý toto robí môže trpieť nejakým komplexom menejcennosti, ktorý sa naplno prejaví v nesplnení si napríklad svojich povinnostiach a následne nesenie a prevzatie zodpovedností. Je to samozrejme široká téma, čo priznávam.
Pripomína mi to napríklad školské prostredie, kde keď učiteľ vyslovene chce, a na vysokej škole sa mi to stalo, ale ja mu odpúšťam, chce dostať na nižšiu úroveň, nechcem povedať v priamom slova zmysle, že učiteľ chce ponížiť študenta, dá mu takú otázku z tej danej problematiky, z ktorej ho skúša, na ktorú môže síce byť jednoznačná odpoveď, avšak ukrýva v sebe príliš veľa detailov, kde pochopiteľne neskúsený žiak nemá možnosť nabrať nejaké vedomosti, kde by okrem nejakého naučeného dokázal vnímať aj to, ako sa hovorí, čo je medzi riadkami.
Záverom mojej reflexie nutne opomeniem tú skutočnosť, že teda. Som človek, ktorého zaujíma v tejto rovine poznania predovšetkým praktické myslenie, niečo, čo nemusí vynímať teóriu, ale mala by byť v realite podložená praxou na overenie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár