No. Celkom prirodzene cítime isté potreby v našom živote, ktoré chceme naplniť. Niekedy stačí možno aj maličkosť, ale cítime, že bez toho sa nevieme zaobísť. Napríklad teraz večerom som sa išiel prejsť. Bolo celkom dobré, a dá sa povedať, že dnes som nerozmýšľal nad níčím.
Obyčajne nás zaplavujú myšlienky, kedy človek cíti, že niečo čo začal, možno nedokončil. Možno aj preto, lebo to, čo začal a nedotiahol, veľmi rád by to uviedol do danej finálnej podoby. V tom vzniká možno nebezpečenstvo, že človek chce viac, ako je prípustné, chce teda prelomiť istú bariéru, ktorá je pre neho prirodzene nastavaná, a ponad ňu by sa nemal v podstate dostať. Čo teda chcem týmto povedať.
Niekedy čím možno viacej neúspechu cítime v živote, tým viacej sa pýtame, prečo práve mne sa to stalo. Nie samozrejme jeden krát som si položil túto otázku, avšak na druhej strane cítim v tomto akúsi silu. Cítim, že neúspech nie je dôvod na paniku, a ako som to niekoľkokrát spomínal v mojich článkoch, neúspech priamo môže byť v pozitívnom slova zmysle dôvodom pre movitáciu k dosahovaniu vopred stanovených cieľov.
Proste niekto takú má povahu. Keď mi položíš pod nohy polená, som schopný z tých polien niečo vystavať. Keď bude človek budovať baríéry a mosty v medziľudských vzťahoch, opätovne nastáva výzva, prekonať to.
Keď som bol mladší, s niektorými kamarátmi sme mali záľubu. Kúpili sme si laná, karabíny, osmy, a zlaňovali sme nadjazd. Nadjazd bol nie veľmi náročný, ale človek keď sa pozrel zvrchu dole, nie raz mi prišlo zle. A teraz som si povedal. Idem dole? Nejdem dole? vyskúšam? Mal som popruhy, bol som poriadne upevnený lanom, mal som rukavice, veď predsa na rukách sa šmýka.
Tento šport som si vyskúšal ešte aj na vysokej škole, kde v rámci relaxu a oddychu v poobedňajších hodinách nie raz sme boli zlaňovať nedaleký vrch, volá sa Dreveník. Upevniť lano zvrchu, hodiť ho dole, a potom, reku dáko bude, spustiť sa dole opatrne si vyžaduje poriadnu dávku odvahy, nakoľko som mal dvadsať rokov, a chcel som kadečo vyskúšať, a tento druh adrenalínového športu sa u mňa tešil mimoriadnej obľube.
Tento šport je inak mimoriadne adrenalínový a neodporúčam ho niekomu, kto sa vyslovene bojí, alebo dostáva paniku, pretože tu nejde o to, či je niekto skúsený, alebo neskúsený. O čosi podobné sa pokúšal silvester stalone vo filme cliffhanger s nejakou herečkou, a práve pre ňu to v danom seráli, nedopadlo najlepšie, reps. dopadlo to tragicky.
Záverom teda spomeniem ešte čosi. Práve preto, ako som to opisoval v mojich niekoľkých článkoch, je pravda taká, že človek často chce prekonávať isté prekážky, ale nie každý na to má odvahu čo i len vyskúšať. Práve preto vo svojej pasivite, nezáujme, možno neprekonanom strachu považuje všetko dobré za neprekonateľné, ale to, čo človeku môže reálne uškodiť, človek nezmyselne skúša, podrobuje akejsi skúške, uvažuje nad tým, priťahuje ho všetko nebezpečné bez ohľadu na to, či dokáže rozumovo zdôvodniť svoje konanie, alebo sa mu to jednoducho len tak páči.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár