Carl Gustav Jung svojho času povedal geniálnu myšlienku, ktorú som zhliadol pod videoklipom od desmodu s piesňou Chýbanie, ktorú budem teraz citovať, a na základe tohoto citátu pridám tento článok. Znie teda takto. ..."Nedrž sa niekoho, kto odchádza, lebo sa nestretneš s tým, ktorý prichádza..."

No. Niekoľko motivačných citátov, ktoré pôsobia v istom zmysle ako stimulačný prvok v našom živote, ktorý ten prvok teda by mal byť ten, ktorý nás posunie v myslení najmä vpred, sme už isto počuli dostatok. Široká, pestrá škála myšlienok celkom isto spôsobili to, že človek proste sa v myslení posunie vpred, pochopí isté súvislosti v jeho živote, prečo sa niečo muselo stať, čo sa stalo, čo sa možno už neodstane. K tomu pomôže celkom isto skúsený človek, ktorý sa možno objaví v našom živote možno len preto, aby sme sa zas v myslení niekde posunuli, a potom, ľudovo povedané, zmizne. 

Možno na začiatku s daným človekom jestvuje obojstranná perfektná komunikácia, kedy akosi nechápeme, že niekto v našom okolí taký naozaj jestvuje, od koho nám pochádzajú veľmi dobré a vhodné podnety, ktoré nám v niečom pomôžu otvoriť si oči a pozrieť sa realite práve takej, aká naozaj je. Človek spozná niečo, čo je výnimočné. Možno je to nejaká lovestory, možno je to nejaká platonická láska, možno je to čisté priateľstvo, kedy daného človeka akosi proste potrebujeme, tak, ako možno on potrebuje nás, ale nevieme si celkom isto predstaviť s danou osobou spoločný život. Postupom času prichádzajú a teda jestvujú isté rozdiely a okolnosti, vďaka ktorým, alebo napriek ktorým tá spoločná cesta sa začína možno rozchádzať ešte v danom čase, kedy sa tie cesty ešte nestihli ani poriadne spojiť. Niekto povie, alibisticky, že to takto je najlepšie, niekomu tie krátkodobé pekné zážitky možno chýbajú. Niekto prežíva niektoré emočné chvíle veľmi intenzívne, čo spôsobuje, že človek nedokáže na niečo pekné zabudnúť, a nie je stotožnený s tým, že daná chvíľa proste netrvá večne.

Niekto proste sa nedokáže odosobniť od ľudí, s ktorými ho síce spája priateľstvo, napríklad niektorému mužovi sa páči nejaká žena, ale tá ho nechce. On to síce pochopí, muž vie okamžite pudovo rozpoznať, kedy ten záujem je proste obostranný, a kedy nie, a možno keď ten záujem je obojstranný, na začiatku človek akosi robí drahoty, alebo zaváha s pochybovaním, či to, čo robí, do čoho konkrétne sa ide pustiť, je správne. V opačnom príklade, kedy človek si možno aj je istý svojimi citmi, ale nie je to opätované možno z tej druhej strany, pre človeka, ale podotýkam nevyzretého, príde veľké rozčarovanie, znechutenie, nazval by som to niečo ako citová prázdnota, ktorá môže celkom isto mať dlhšie trvanie.

Práve na základe takýchto ľudských emočných príkladov v medziľudských vzťahoch, možno aj v psychológii a podobne vznikol akýsi domnelý názor, že krátkodobá láska, vzplanutie citov, je to najintenzívnejšie, čo človek môže v citovom vzťahu zažiť, a môže z neho žiť veľmi dlho, možno sa jedná aj o niekoľkoročné trvanie, ktoré môže, ale aj nemusí mať či už dobrý, alebo zlý dopad na celkovo ľudskú psychiku, nakoľko každý z nás toto prežíva rozdielne.

Možno to bolo jeho osobnou individuálnou chybou, možno omylom, možno v niečom zlyhanie, alebo sa tak stalo s nepochopením na druhej strane. A takto chtiac nechtiac človek to musel, vo svojej jednoduchosti, a niekedy aj obmedzenosti prijať presne tak, ako to je. Búriť sa možno je zbytočné, a možno nie celkom. Čím viacej človek si kladie otázky, pre rozumného človeka to pôsobí niečo ako očisťujúci prvok.

Ak napríklad chceme vyleštit karosériu auta, taktiež skúšame možno od najjednoduchších prípravkov. Tie, ktoré stačia, napríklad obyčajná mydlová voda, aby som sa zbavil možno hrubej špiny a je po všetkom, alebo tí, ktorí si potrpia na vzhľad vozidla, siahnu možno po kvalitných autošampónoch. tie v podstate začínajú od jedného eura, potom sú nejaké kvalitné vosky, spolu s inými prostriedkami, a takto by sme teda úpravu vozidla mohli definovať od jednoduchšej, štandartnej, po náročnejšiu, drahšiu, ktorá stojí nejaké väčšie financie.

Záverom spomeniem v mojich riadkoch toľko, že áno...Nedrž sa niekoho, kto odchádza, lebo sa nestretneš s tým, ktorý prichádza..." nad týmto som dlhšie aj pri mojich turistických potulkách dosť rozmýšľal, pretože človeka väčšinou oslovujú plytké vzťahy, ktoré nemajú logické a reálne opodstatnenie, všetko je to otázka čistého sentimentu, kedy človek city povýši nad uvažovaním zdravého sedliackeho rozumu. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár