Je základom úspechu neúspech? III

chcel by som teda pridať ďalší článok, keď som sa namotivoval mojím dnešným, teraz akurát, čo som pridal. Znie to teda celkom neuveriteľné, a teda ako môže byť základom úspechu neúspech, ale predsa len je to možné. V mojom treťom článku by som sa teda chcel pozrieť na niektoré skutočnosti, kde to je možné.

Ako teda začať. Mnohí hľadajú cesty, ako sa to nedá. Dostávajú sa celkom isto do slepej uličky, ale aj vlastnou vinou, a to si málokto má odvahu aj sám pred sebou priznať, nie to ešte pred niekým. A vlastne toto všetko môže znamenať napríklad aj poľahčujúcu okolnosť, a vysvetlím teda v nasledujúcich riadkoch aj prečo.

Mnohí si myslia, že aj keď nerobia dobre, opačne, robia dobre. Veď predsa k úspechu, ku záveru sa predsa len raz dostanem. Možno aj za cenu, že zvolím si teda nesprávnu cestu. Alebo niekto sa správa ako pokrytec. niekto sa niekomu stále len podlizuje. niekto je celkom isto neúprimný, a teda ako máme skúsenosť, k falošnosti teda je už len krok.

Áno, cesta síce k úspechu vedie paradoxne, častokrát aj cez neúspech, o tom som sa napríklad veľakrát presvedčil aj ja, že keď teda mi nevyšla jedna alternatíva, vyšla mi druhá. Len aj na toto poznanie, čo som teda spomenul v mojej prvej vete treba akosi dospieť, na tento názor aj dozrieť, pretože nič nie je horšie, ako si neuvedomiť, kde je pravda, a to, že cesta k úspechu je predsa vydláždená veľkým trápením, o čom teda mnohí nechcú počuť, pretože je to príliš nepohodlné.

Alebo neúspech vyslovene mi otvoril oči k realite a pravde, kde som sa jej teda pozrel do očí, kde som zistil predovšetkým môj stav, na čom teda som, a či teda v niektorých veciach sa neklamem, alebo nemám skreslené predstavy, ilúzie, nejaké vízie, ktoré sa nedajú uskutočniť, alebo naplniť. že mal som teda pocit, že mal by som niečo také zanechať, a nenechať sa unášať možno vlastnými predstavami o niečom, čo možno pravda ani nie je, len preto, lebo si to myslím práve ja. A koľkí z nás majú takúto častokrát nesprávnu, skreslenú predstavu o akejsi nepísanej dokonalosti. Práve toto všetko človeka môžu priviesť k dokonalosti v poznaní seba samého, že k niečomu som sa dopracoval, je to úspech, a treba si to vážiť. 

Práve tie skreslené predstavy sú dosť nebezpečné, kedy človek si nahovára, že predsa robím niečo správne, len všetci ostatní to robia zle. Možno je to sčasti percekcionistický pohľad, ktorý ale je teda pokrivený. A možno je aj správny, pretože vieme, že mnohí závidia cestu úspechu u niekoho druhého, a častorkát sa stane, že teda naoko najlepší môj priateľ, najlepší kamarát je v podstate podrazák prvého stupňa, zákerný, falošný, a ja teda nechcem mať s takým človekom do budúcna radšej už nič dočinenia, pretože mi niečo také naozaj netreba.

Záverom by som k tomu povedal toľko, že priveľa ľudí akosi predčasne hádže flintu do žita, ako sa ľudovo povie. Myslí si, že úspech je len to, čo vidím len na povrchu, to materiálne, čo teda viem zmerať, zvážiť, že teda za každú cenu sa musím predať, aby si ma niekto predsa len všimol, aby sa mi zvýšil tým môj osobný kredit, aby som možno stúpol v očiach iných. Lenže tak, ako niekto môže stúpnuť v očiach iných, žiaľ, môže hlboko klesnúť vo vlastných, a je to len otázka času, kedy človek bude v niečom osobne šťastný, alebo nešťastný. Zamyslite sa nad tým. Nech sa vám darí. 

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu