Mne sa niekedy zdá, že v živote naozaj máme akosi dosť paradoxov práve na to, aby nám otvorilo oči. Niekedy je to nešťastie, ktoré práveže môže čisto teoreticky, ale aj prakticky mať veľmi pozitívny vplyv na osobnosť človeka. Pýtame sa teda logicky, ako.
Je mnoho z nás, ktorí ešte stále nedokážu v tom zlom rozpoznať prítomnosť dobrého, ale nemyslím tím na nejaké jing jang, že v každom dobre sa skrýva trochu zla, a naopak, v každom zle sa skrýva trochu dobra. Nie nie. Tomu neverím, hoci na prvý pohľad sa to zdá, že v prvej vete, čo som napísal v tomto odstavci si teda odporujem. Nie neodporujem.
Zlé pre človeka nikdy nebude mať význam. Človeka to bude neustále len zaťažovať, a bude hľadať príležitosť, ako sa predsa napraviť. Hovoril som to predsa v niektorom blogu, kde som spomínal, že keď mi nevyšla písomka napríklad z matematiky, učiteľka nám ponúkla riešenie, že môžeme si známku opraviť. Zriedka sa stalo, že som odpovedal pri tabuli, ale aj to sa stalo, a obyčajne som dostal lepšiu známku. nie preto, lebo som viac vedel, ale preto, lebo na odpovedi som si bol vždy istý tým, že to predsa viem, ale stalo sa, že som to proste nevedel dať na písomke na papier. Neviem prečo, ale proste sa mi to stávalo.
Čiže spomienka zo školských lavíc mi teda pripomenula pointu môjho článku. Že teda všetko zlé je na niečo dobré. Samozrejme že človeka neúspech zarazí. Pamätám si, ako som vyslovene so zatajeným dychom kontroloval písomku, ktorá sa mi z väčšiny vôbec nevydarila, ale ako ma zaplavila nádej, že predsa na druhý deň si to môžem opraviť, čo sa nakoniec aj stalo. Nechcem tým teda priamo alebo nepriamo povedať, že základ môjho úspechu, bol predchádzajúci neúspech, ale uvedomil som si napríklad jedno.
Záverom môjho článku by som spomenul teda ešte toľkoto. Či sa na to teda pozeráme z pozitívneho, alebo negatívneho hľadiska, možno aj z neutrálneho, že teda niektorí sú takí, že necítia nejaké pocity. Niekedy to človeka môže na okamih aj zraniť, ale dokážu sa postaviť neutrálne, že veď predsa sa nič nestalo. Niektorí sú proste tak vpred, tak silní jedinci, že sa s tým dokážu vysporiadať predovšetkým po svojom, a nepotrebujú nejakú radu, hoci dobre vedia, že aj v ich silnom vnútri sa predsa nachádza kus tej pomyslenej slabosti, ktorá sčasu na čas ich predsa len prinúti prehodnotiť svoj život. Ako žijem, ako sa o seba starám, čo všetko som dobré napríklad v dnešný deň vykonal, aký som úžitok spravil, či sa niekto teší z mojej práce, či sa teším ja. Ako teda by som to povedal.
Či som sa teda aj dnes napríklad snažil vytvoriť nejaké hodnoty nielen to, že mám možno v rukách akýsi studený materiál, z ktorého sa stane len výrobok, ktorý sa stane predmetom kúpy a predaja, alebo hocičo, hocijaké spektrum práce, ktorú konáme, ale to, že mne to dodáva proste chuť ďalej žiť, a pozrieť sa pozitívnymi očami dopredu do budúcnosti, a neriešiť nejaké negatíva z minulosti.
a možno sa mi nepodarí vytvoriť nič, pretože toto svet nerieši. Svet nerieši možnosť, nikoho to nezaujíma nejaký neúspech, kedy treba človeka motivovať k niečo lepšiemu, a ukázať mu predovšetkým cestu, že predsa to možné je, len niekdy treba preto vynaložiť viac energie a obetovať sa. A teda kde niečo neviem dosiahnuť, a práve preto máme veľa ľudí, ktorí sú jednak egoisti, ktorí si idú len pre svoj úspech, a poznajú napríklad druhého človeka len vtedy, kedy niečo potrebujú pre seba. Dokážu naozaj človeku sa zalíškať až natoľko, že oklamú nie jedného človeka s dobrým srdcom
Pozitívny pohľad človeka akosi prirodzene teší. Dodáva mu predsa energiu, a chuť v prvom rade žiť. Chuť vytvárať isté hodnoty, nazval by som to stav, ako ked niekto je zaľúbený, a proste je to na ňom vidno. Taký človek negatíva nerieši vôbec. Taký človek nevidí nič pozitívne, a nevidí nezdolateľné prekážky, o ktoré by možno niekoľko dní dozadu by pravdepodobne ani nezakopol, ani by sa neodvážil riešiť niečo, čo ho možno bolí. Čo ho možno trápi, a teraz vidí, že všetko je predsa inak a na všetko je potrebný iný uhol pohľadu, ten lepší, presne ako som to opisoval v niektorom zo svojich článkoch.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár