Kedysi som pridal článok s názvom hodnotenie svojho sebavedomia, napadlo ma to, kedy som si preklikával strany v článkoch. Chcel by som to teda dať do súvisu, či teda sebavedomie nehrá podstatnú rolu v tom, že chcem dosiahnuť úspech, ale popritom musím zniesť aj neúspech, musí ma niečo akosi zraziť k zemi, teda stav, kedy človek nemôžen neustále len napredovať.
Tento svet akosi tendenčne ženie človeka dopredu. Nie jedna reklama, teraz pozerávam televízor pomenej, v podstate vôbec, obsahuje pointu v tom, aby to, čo robím, aby som v tom nezaostával, aby som podal tie najlepše výkony, pretože len tí, ktorí sú najlepší, len tí, ktorí tvrdo bojujú a nechávajú na tom svojom pomyslenom zápasovom mieste všetko, predovšetkým celé svoje srdce, že len tým tá konečná výhra patrí.
V podstate je to pravda, a dopĺňa mi to predsa aj biblické state, kde napríklad sv. pavol vyslovene hovorí, že len jeden dosiahne veniec života, ten kto zvíťazí, a nabáda čitateľov práve k tomu, aby sme bežali tak, aby sme sa ho zmocnili, nezabúda však pri pokračovaní svojich riadkov predsa len pripomenúť, aký je teda zásadný rozdiel medzi tými, ktorí žijú pre pozemské hodnoty a na nič nemyslia, a na tých, ktorí hľadia trochu viac, ako je tento život, a chcú bežať za víťazstvom, ktoré síce nie je hmotné, chcú bežať a zmocniť sa víťazstva pri venci, ktorý je neporušiteľný, teda taký, ktorý obsiahne človek vo večnosti.
Mnohí ľudia dosť tápu týmto životom. Nazdávajú sa, aký majú pekný život, pričom to všetko sa im od samého začiatku nezdá. Nahovárajú si, ako im je dobre, ako vegetujú, pridávajú si fotky z dovoleniek, najlepšie pri mori, ale ešte nik nepridal fotky, ako napríklad niekto betónuje, alebo ako sa napríklad stará o niekoho ťažko chorého, ktorý možno je v terminálnom štádiu, ktorý je starý, ktorý je chorý, odkázaný teda na pomoc a opateru niekoho, kto je teda silnejší, schopní, kto sa mu dokáže venovať, hoci on možno už ani nevie častokrát o sebe, nevie kde je, čo robí. Ľuďom nevonia práca, kde sa nemôžu pred týmto svetom prezentovať, to som si naplno uvedomil.
Ale tak, ako človek v skrytosti koná prácu, hovoria za neho jeho skutky. Niekedy to nemusí byť pravda povšimnuté, ale to nevadí, veď predsa, aj keď zasadíme do zeme osivo na siatie, neznamená to, že hneď bude úroda, úroda predsa býva na jeseň, na konci leta, proste vtedy, kedy príde čas zberu úrody, a nie a jar. Keby sme mali hodnotiť úrodnosť pôdy podľa toho, koľko sa urodí napríklad v marci, povedali by sme, že tá pôda je neúrodná, pričom dobre vieme, aj ten, kto nepozná dôverne agrotechnické postupy a termíny, že predsa vtedy nastáva sejba a sadenie, a nie zbieranie úrody. Tak je to s chápaním človeka, ktorý nerozumie životu, že všetko má predsa svoj čas.
Hovoria mi to predsa aj stránky biblie, ktoré sú cenné predovšetkým v tom, že je to jednak Božie Slovo, a jednak to, že človeku dávajú možnosť povstať zo svojej biedy, tak, že Pán vyvedie tohoto človeka vprostred niečoho, kde sa necítil slobodný, kde sa necítil dôstojne, a dáva mu predsa pocitiť dôstojnosť človeka, tú pravú a nefalšovanú. To, kedy človek si uvedomí hodnotu seba samého, a nebude už predsa duchovne zápasiť s neseberovným, ktorý ho bude donekonečna bez príčiny osočovať, ponižovať, a inak znevažovať hodnotu jeho osobnosti, ktorú samozrejme každý z nás má predsa jedinečnú.
Človek častokrát, čím viacej je obklopený ľuďmi, väčšinou tými nesprávnymi, ale nechcem písať len negatívne, len proste píšem zo života, čo som napríklad ja reálne zažiť, ako to vnímam, čo všetko som prežil, čo som si všetko začal bližšie všímať, kedy sa to začalo dotýkať aj mňa, pretože veľa ľudí nič nerieši. Nerieši nič, pretože to všetko robíme v duchu toho hesla, že predsa keď sa to mňa netýka, nič sa predsa nedeje. V tom vidím aj negatívum v tom, že je mnoho neempatických ľudí. Neviem presne, ako by som mohol pomenovať správnym slovom opak empatického človeka, ktorý teda rieši aj vnútorný postoj toho, koho má pri sebe.
Záverom by som povedal v tomto článku asi toľko, že mnoho z nás sa pozeráme len to, čo je viditeľné, to považujeme za úspech, a práve vtedy, kedy človek podá možno najlepší výkon, a túži aj po morálnom ohodnotení, sa mu ho nedostane a človek nie raz ostane niekdy smutný, možno aj zahanbený, hoci on za to priamo nemôže, a práve to človeka trápi, keď nevie, či to, čo robí, je dostatočný výkon
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.