Pridávam teda druhé zamyslenie, ktoré má názov, či je zlé cítiť sa zle. Jedna anekdota žartovne spomína, to poviem tak úvodom tohoto piatkového článku, že najlepšie mi je vtedy, keď mi je zle. Nehovorím to na seba, to je proste taký citát. Je to myslené asi tak, že človek keď si v krčme napríklad zresetuje hlavu, no včera toho u nás v krčme bolo naozaj super, tak síce človeku príde trochu zle ale v podstate mu je dobre. A práve preto je človeku dobre, keď mu je zle. Trochu som to spočiatku nechápal pred rokmi, ale neskôr som to pochopil. Alkoholu v podstate neholdujem vôbec, ale také pivo mi ako tak chutí. Pohoda.

I pristavil som sa dneska ku kamarátovi z detstva, dlhšie som ho nevidel. Mnohí poodchádzali, ale rokmi aj poprichádzali nazad do a zo zahraničia, kde pôsobili, a teraz proste si začínam všímať svoje okolie, nakoľko som aj ja dlhšie nebol doma. Nemal som na nejaké špeciálne voľnočasové aktivity vôbec čas. Svoj voľný čas som ohraničil len na turistiku do prírody, ktorú som absolvoval sobotu čo sobotu, a najnovšie, každý večer si zvyknem zabehať kondične. Spravím niekoľko klikov, a potom behom domov. Nie je to extra veľa, ale keď k tomu pripočítam dnešnú prácu na stavbe, musím povedať že mi je naozaj dosť. A tak teraz sedím, oddýchnutý už pomaly, rozmýšľam... Čo všetko som prežil. Aký bol včera naozaj super večer. Čo všetko mi to dalo, a koľko ľudí som po rokoch opätovne videl.

Ako je dobre vytvárať spoločnosť a utužovať medziľudské vzťahy, ktoré sú nádherné. Ktoré sú v podstate neopakovateľné. Mnohí z nás máme totiž na mysli to, že predsa piatok sobota je stvorené vyslovene na to, že teda idem s nejakými kamošmi von. Najčastejšie večer, napríklad po práci. Neviem či niekto tomu holduje na škole. Je síce pravda, že aj na škole som si privyrábal, ešte na strednej keď som chodil, ale tomuto som neholdoval vôbec ak nerátam tri akcie na záver školského roka. 

Lenže čo tam budem spomínať školu. Zistil som jednu vec. Minulosť treba nechať už konečne odísť. Ľudia, ktorí sa vracajú do minulosti jatria si rany, nenechajú plne rozvinúť súčasnosť a budúcnosť, ktorá ich čaká. Človek je akosi spiatočnícky. V mysli, v spomienkach na niečo dobré nie je "zlé", napíšem to radšej do úvodzoviek, aby som to nenapísal nejak komplikovane, čo by možno sťažilo vysvetlenie tejto situácie, ale človeku to rozhodne neprospieva. Ako to myslím?

Mnohí by chceli udalosti uplynulého času, je jedno, či sa jedná o dávnejšiu dobu, alebo nedávnu, alebo pomerne čerstvú záležitosť, ktorá ešte neprebehla v hlave, a hlavne človek sa s tým ešte citovo a emocionálne dá sa povedať vôbec nestotožnil, vôbec si to ešte neuvedomil poriadne, čím všetkým si prešiel. Či teda niečo začalo, niečo prebiehalo, niečo bolo pekné, niečo sa pokazilo, a potom to jednoducho skončilo. Niečo teda ako v duchu hesla, že všetko sa niečo raz pekné začne, a všetko sa raz skončí.

Aké krásne je niečo, keď sa to začne, aké krásne je keď to prebieha, a možno aké smuté je, kedy to všetko celé skončí. Niekedy ale aj nezdarný, neúspešný, negatívny koniec, a všetko menej príjemné, nemusí ale nutne pre vyzretého človeka znamenať, že to všetko bolo zlé. ako to myslím?

Jednoducho. To už poviem ako záverom. Problémom nás viacerých je ten, že sa niekedy príliš citovo a emocionálne na niečo upneme, a nevieme akým spôsobom to skončí. Človek proste je napätý. Je nervózny. Nevie čo všetko od toho môže očakávať, a práve takéto spôsoby správania na opačnej strane častokrát spôsobuje to, že človeka to vytáča a niekedy vyslovene to privádza do akéhosi šialenstva. Stále len na niečo očakávať. 

Záverom poviem toľko, že toto všetko môže negatívne pôsobiť na človeka, ktorý by sa možno pre toho druhého najradšej roztrhal, dal mu celé svoje srdce, ale možno ten človek si to aj tak neváži, a nedokáže to doceniť. Nie doceniť tú snahu, že niekto šaškuje, ale to, že človek by si niekedy aj srdce vylial, všetko pomohol, všetko dal, nie je sebecký, je dobrotivý, trpezlivý, nezávidí, nevypína sa, neteší sa z neprávosti, ale práve naopak raduje sa z pravdy. A práve preto niekedy človek naozaj sa cíti zle, kedy necíti odozvu, ktorú z lásky odovzdal. Nestáva sa to aj vám? Zamyslite sa nad tým, aj keď verím, že sny sú krajšie ako realita.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár