Obyčajne sa to zlo vo väčšine prípadov odzrkadlí priamo na ňom samotnom, čo spôsobuje samozrejme zlo v každej podobe, a adresát našťastie nie je ten, ktorý tým bude nejakým spôsobom trpieť, alebo participovať akýmkoľvek spôsobom na tejto nechutnosti, čo dokáže človek len vymyslieť.
Práve preto treba dbať o konanie dobra, ktoré spočíva v motivácii človeka, že keď konám dobro, mám teda motiváciu to dobro šíriť ďalej, a to mi slúži na zveľadenie môjho úspechu vo všakovakej podobe. prejavuje sa to všade. V súčasnosti veľmi dobre rozumiem, že pokiaľ sa nebudem na svet dívať optimistickými očami, nebudem v niečom cítiť motiváciu, budem teda všetko hľadať v tej negatívnej podobe, týmto spôsobom si dobro nevytvorím prakticky nikdy.
Tieto tri "D" teda vymyslel jeden duchovný otec, a práve tieto poučky z troch D dať druhým dobro ma mimoriadne oslovili a zaujali.
Nie vždy človek musí dať dobro tak, že je v niečom ochotne a priaznivo naklonený, častokrát človek aj pri robení dobra možno je dosť namosúrený, prejavuje istú formu nevďaku ktorá pramení z donútenia, možno jeho celkového nenasadenia, teda odmietania prijatia situácie, jeho teda osobnej neochoty, možno plnej výčitiek všakovakej formy nepochopenia danej situácie.
Čosi podobné sa udialo napríklad v daných biblických príbehoch, o ktorých teda sa dočítame práve zo Svätého Písma, kedy vrcholila snaha Pána Ježiša vykúpiť tento svet, kedy na krížovej ceste, ako sa to dozvedáme z onoho známeho Pašiového evanjeliového príbehu, ako vojaci zazreli istého človeka menom Šimon Cyrenejský (pochádzajúci z oblasti Cyrény) aby pomohol Pánu Ježišovi niesť kríž na jeho krížovej ceste.
Osud tohoto človeka Šimona, ako konkrétne skončil, kde zomrel, kto všetko bol jeho súčasník, nevieme, možno sa to raz dozvieme... kdesi vo večnosti. Týmto mojím krátkym biblickým zamyslením chcel som povedať to, že tak, ako tejto biblickej postave Šimonovi, sa ponúkla tá najvznešenejšia úloha spätá s motiváciou priamo pre vykonanie dobra a dobrého skutku presne v tejto podobe, ako to vykonal, zaiste neostal bez odmeny. Môžem sa teda zamýšľať, akú asi motiváciu mal tento Šimon. Pomôcť niesť kríž.
Keď sa to pokúsim preklenúť napríklad do nejakej súčasnej podoby, poviem to tak, že niekedy čím človek zažije niečoho viac, čo ho v podstate demotivuje, ako skôr by malo motivovať, v tomto zaznamenáva osobný a osobnostný rast, len možno v danom prostredí si to neuvedomuje. Uvedomovať si to všetko, čo konkrétne dosiahol, kým v podstate je, aké konkrétne má morálne kvality, čo všetko môže teda značiť a svedčiť o jeho dobrote, môžu prirodzene potom porozprávať jednak jeho súčasníci, alebo o ňom samotnom to svedčia predovšetkým jeho skutky a činy.
Ti činy a skutky, ktoré vykonal, priniesli teda nejaký konkrétny osoh a nejakú výnimočnú zmenu pre toho konkrétneho človeka, ktorý si to napríklad aj váži, vie si to doceniť, vie čo všetko a aká obeta sa za týmto skutkom skrýva a takto by sme mohli menovať ďalej.
Ťažko teda povedať, či je zlé, alebo dobré, ak človek stráca motiváciu pretože únik nejakej motivácie častokrát spôsobí dezorientáciu človeka na poli osobnostnom, duchovnom, predovšetkým ľudskom, nevynímajúc v niektorých prípadoch intelektuálny rozmer a podobne.
Záverom mojej reflexie poviem toľko, že pokiaľ človek cíti isté pozitívne stimuly, vidí v nich aj motiváciu a priestor pre neho samotného, vie priniesť do daného prostredia naozaj veľa dobrého. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár