Môj piaty večerný blog bude súvisieť s motiváciou.

Motivácia pre mňa ako taká nie je celkom potrebná preto, aby som dosiahol daný cieľ. Možno tematika dnešného článku by po správnosti možno mohla znieť, či je potrebné, aby človek mal neustále nejakú motiváciu, a nepoňať to z tej opačnej možno horšej strany, či je zlé, alebo nepriaznivé, kedy človek tú motiváciu v podstate stráca, a nevie, či sa ten scenár možno zopakuje, alebo či sa to niekedy napraví. Teda čo všetko to môže znamenať sa pokúsim vyjaviť v tomto článku.

Pre mňa samotného motivácia značí veľmi veľa. Pretože môžeme vnímať ten ostrý kontrast medzi predstavou a realitou, pričom vieme, že predstava môže aj nemusí korešpondovať s realitou, a realita je teda už výsledok akéhosi snaženia, plánovania si niektorých skutočností, kedy môžeme v tej danej finálnej fáze zodpovedne povedať, že toto bolo niečo, čo som si v podstate predstavoval, je to takto, je to dobré, správne, bolo alebo nebolo to podľa mojich predstáv.

Máme teda motiváciu postavenú v podstate ako cieľ, do ktorého chceme predsa prísť. Je niekedy ťažké sa uprostred nejakých príčin, ktoré nám sťažujú pole pôsobnosti sa motivovať, napríklad sa to deje vtedy, keď sme častokrát aj niekoľkokrát po sebe neúspešní. Pokúšame sa teda o nejaký cieľ aj pár krát za sebou, avšak nám to nevychádza.

Nie jeden krát človek pociťuje napríklad aj pocit zahanbenosti, hoci pravda je taká, že priamo za ten daný vzniknutý stav ani nemôže. Nemôže za to, že človeka postihol neúspech, že možno priatelia sa mu otočili chrbtom. Alebo nastala nejaká komplikácia v práci. Aktuálne prežívame zase krízu, ktorá dosť poznačila životy mnohých, a musím len smutne skonštatovať, že ja to osobne považujem za maximálne nedôstojné a nespravodlivé, hoci zas to musím vnímať aj z náboženského a duchovného pohľadu napríklad ako niečo, čo by som definoval ako tajomstvo, pretože inak to nazvať neviem.

Aj mne sa to stalo. V čase, kedy som prežíval istý pocit šťastia, každý ten pocit šťastia prežíva na nejakej špecifickej úrovni, zase som dostal úder pod pás nepochopiteľným rozhodnutím, ktoré na jednej strane chápem, na druhej strane ho vnútorne odmietam, ale s tým neviem nič spraviť. Neviem teda s tým nič spraviť, nakoľko to presahuje moje hranice, ponad ktoré ísť v podstate vlastnými silami, prakticky ani nemôžem. Neviem to nijako ovplyvniť, a cítim sa preto naozaj mizerne. Samozrejme, ako veriaci človek práve v túto chvíľu všetko skladám ako inak do Božích rúk, ktoré sú neustále plné milosrdenstva, hoci uznávam, že tento tajomný vzťah Boha k človeku a prežívaniu istých situácii nie vždy dokážeme pochopiť pozemskými očami.

A práve aj toto by som mohol naznačiť, že je niekedy zle, kedy človek stráca motiváciu, pretože niekedy týmto spôsobom dokáže mu to zmeniť jeho myslenie.

Kedysi som v jednej kázni od duchovného otca asi na popolcovú stredu si osvojil novú myšlienku, ktorá spočívala v tom, že pôst znamená zmenu zmýšľania. Práve táto geniálna duchovná poučka konečne dokázala otvoriť oči mnohým, ktorí niektorým súvislostiam nedokázali rozumieť, pretože pôst je naozaj o zmene zmýšľania. 

Nič nedokážem, ak si niečo aj viem odoprieť, pokiaľ mysľou budem stále niekde inak. To pripomína chystanie sa na veľkú hostinu, kedy v priebehu dňa sa predsa nebudem prejedať, pretože hostina, nejaká svadba je o tom, že viem sa občerstviť niečím veľmi výnimočným, ktoré sa naskytne v danej forme, podobe a kvalite možno jeden krát za život.

A teda, ako píšem, človek teda má veľmi výnimočnú motiváciu pred sebou, voči ktorej sa dokáže podriadiť aj za cenu potlačenia vlastných túžob, chcení, radostí, a neviem ešte čo všetko s týmto všetkým možno aj pudovo dokáže byť späté. Čím je človek k akémusi úspechu bližšie, tým pádom zrazu si je vedomý, že je dobré niečoho naozaj sa zriecť, čo mu v neskoršom čase prinesie úspech.

Na záver článku poviem ešte to, že ťažko povedať, či nutne zlo môže predznamenať stratu motivácie, ale jedno aj zo skúsenosti viem iste, že nemôžem sa nikdy vzdať, aj keby všetci boli proti.

Poslednú myšlienku poviem toľko, že ja som veľmi cieľavedomý človek, a takú radosť nespravím nikomu. Nech sa vám darí, a prajem mnoho úspechov.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár