Dnes teda ako vieme, máme štedrý deň. Nebudem sa rozpisovať o vianociach ako som si prečítal veľmi plytké zamyslenia na duchovných portáloch, ktoré ma ani veľmi nebavia, ktoré sú duchovne na veľmi nízkej úrovni. Kde nie sú schopní priamo napríklad viesť akúsi diskusiu, alebo zamyslenie, lepšie povedané, proste okruh nejakých myšlienok, ktoré okrem svojho pisateľského prejavu spomeniem predsa aj priamo posvätné texty Svätého Písma, ktoré žiaľ, ani mnohí kresťania nepoznajú.

Nejde ani o to, či poznajú, poznať ich reálne poznajú, ale ich nečítajú. A ak ich možno ani nečítajú, ani si nič nepamätajú. Prípadne sú neschopní odcitovať s príslušnými číselnými označeniami kapitol, aj keď uznávam, že je to veľmi ťažké a zložité pre človeka, ktorému... to je v podstate úplne jedno, či pozná texty biblie, alebo nie. Alebo poprípade nevie vôbec zaradiť, či sa to nachádza napríklad na textoch starého alebo nového zákona. Pre laika je to jasné veľmi ťažké rozlíšiť a definovať, avšak ja ako ten, ktorý pravidelne rozjíma o písme svätom, veľmi rád sa modlím a veľmi často sa modlím sv. ruženec, a snažím sa ho nevynechať ani počas jedného dňa, to proste mám veľmi rád. A mnohým je to na obmedzovanie, keby mali o niečom zmysluplnom rozjímať. 

Vianoce predsa sú o niekom úplne inom, sú o Ježišovi Kristovi, a opäť je tu možnosť vytvoriť si domácu cirkev. Je ale otázka, či som si domácu cirkev nevytvoril vo forme akéhosi osobného duchovného útlaku, voči ktorému sa musím podriadiť, alebo je to naozaj z moci a vôle Ducha Svätého. A Keďže dovolím si tvrdiť, 99 percent kresťanov nad týmto vonkoncom neuvažuje, domnievam sa, že nikto nepochopil v danom kontexte pravú povahu vianoc.

Kde sa intelektuálne, v myslení, kritickom uvažovaní zatiaľ nepohli, to nevadí, tobôž sa o tom nebudem rozprávať s niekým, kto teda má záujem Vianoce zužovať na okruh štedrovečerného stola, kde sa iba dáva príležitosť ku konzumácii tradičných vianočných jedál, alkoholických alebo nealkoholických nápojov, dezertov, koláčov a iných sladkosti a delikates, ktorí možno nemáme cez rok možnosť si zajesť, alebo nie v takej miere, ako sa to deje práve počas týchto vianočných, alebo veľkonočných sviatkov. 

Ďalej by som podotkol následnému rozbaľovaniu darčekov, ktoré nikto v podstate nechce, nikto nežiadal, nikto nepotrebuje, nikto po nich netúži, a dá sa povedať, že na prvý sviatok vianočný, alebo na Štefana ich ani v päte nespomenie na akési predsavzatie a podobne, a takto sa haní duchovný rozmer vianoc, ktorý je samozrejme o Niekom podstatne dôležitejšom, je to o Ježišovi Kristovi.

Ako sami dobre vieme, kresťania nebudeme sláviť vianoce, poprípade s veľkým obmedzením. 

Keďže od seminárskych čias, kde som strávil čas, a bolo to veľmi dobré obdobie, na ktoré rád spomínam, som bol okrem iného napríklad aj naučený poslúchať autoritu, ktorá teda bola nado mnou, v rámci hierarchického zadelenia, a je jedno či sa jedná o svetskú, alebo cirkevnú rolu, v podstate je to na jednej a tej istej úrovni, pretože podľa prirodzeného práva a poriadku aj jedna aj druhá sa má starať účinne o blaho národa. 

AJ jedna aj druhá strana má vytvárať v spoločnosti isté usmernenia, príkazy, nariadenia, práva a povinnosti, ktoré budú viesť predovšetkým k akémusi vnútornému uceleniu, vytvorenie poriadku, a nie opačne... Nie k rozdeleniu národa,  ne - vytvorenie pokoja, ne - vytvorenie láskavého prístupu, ne - profesionality, ne - rešpektovania ľudských práv, (a nie ich potláčanie v priamom prenose) plné úcty, lásky, prístupu človeka k človeku, kedy aj zákaz vieme s láskou odinterpretovať tak, že sa nebude cítiť dotknutá ani jedna ani druhá strana. 

Žiaľ nestalo sa tak, a dnes som mal dosť katastrofickú víziu sna nadránom, z čoho som sa zobudil naozaj mierne vystrašený, pretože to všetko, s tým, som sa vyslovnene s tým stotožnil.

Snívalo sa mi, že som účastný na palube akéhosi obrovského lietadla. Niekde sme leteli, počul som, že je to v oblasti Ruska. To som jasne vnímal, hoci som tam pravda v živote nebol. V živote som bol dvakrát v lietadle, aj som letel, avšak bolo to už dávno, a v živote by som v súčasnosti už do lietadla viackrát nesadol. Nikdy. Nepotrebujem to k svojmu životu, o tom to nie je vôbec. Nepotrebujem si niečo dokazovať, ani keby som mal letieť do Svätej zemi, na posvätné miesta kresťanov, alebo do Ríma do centra kresťanského diania. Nikdy by som leteckú cestu nepodnikol, a myslím to úplne vážne. Ani keby sa jednalo o nejakú púť kresťanskú a podobne, nikdy. Proste to neznášam.

No. Snívalo sa mi, že som teda na palube akéhosi obrovského lietadla, a súčasne som to vnímal aj zvnútra, videl som ľudí, plné lietadlo, a videl som to aj zvonku. A leteli sme ponad obrovské more, a to lietadlo naozaj bolo obrovské.

A zrazu sa stala akási porucha. Všetci boli v panike, jasne som to vnímal ten chaos, a videl som súčasne zvonku, ako sa ten obrovský kolos, to obrovské lietadlo zrútilo do mora.

 Počul som v sne len skonštatovanie, že... "všetci zahynuli...", a jasne som vnímal ten obrovský strach, chaos, beznádej, a vnímal som to strašidelné ticho, ktoré vzápäti nastalo.

Záverom poviem toľko, že bojím sa, že je to obraz tejto doby. Nič k tomu viac neviem povedať.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár