Po piaty krát sa púšťam do písania zamyslenia, že každá minúta má svoju nekonečnú cenu.

Nakoľko dnes podvečer sa spustil celkom slušný lejak, a myslel som si, že zvládnem nejaký kondičný tréning, teda bicyklovaniu, ktorému sa venujem pravidelne praktický každý deň aj v zime, pokiaľ sú naozaj poveternostné podmienky dobré, neprší alebo nie je búrka a podobne, avšak dnes sa trochu zlialo, a preto som upustil od nejakých plánov ísť na bicykel. Predsa len nemá zmysel riskovať, že prší každú chvíľu, a budem sa nachádzať niekde ďaleko, aby som si nenarobil zbytočné komplikácie.

Na príklade obyčajného prírodného úkazu, ako je dážď, zrážky, môžeme celkom jasne si uvedomiť našu možnosť, nemožnosť, schopnosť, alebo neschopnosť s tým, že prakticky, my si nedokážeme sami ani poriadne nič naplánovať bez toho, aby človek nepočítal s nejakými nepriaznivými okolnosťami, ktoré teda môžu naše plány či už narušiť, alebo úplne prekaziť. 

Jedná sa o to, že človek podvedome vždy počíta (múdry človek) so všetkými, alebo aspoň niektorými možnými scenárovými variáciami, ktoré sa môžu hypoteticky vyskytnúť, teda a preto aj na základe týchto menovaných skúseností človek dobre vie, že aj počasie býva nevyspytateľné, nepredvídateľné, a je ťažko spoľahnúť sa len na predpoveď počasia, ktorá môže aj nemusí vyjsť, a sú proste situácie, s ktorými nemožno rátať ako tak, prekvapia nás vždy, ale dá sa aspoň približne povedať, čo robiť pri prípadnej zmene situácie.

A práve pri nejakej zmene situácie, kedy vidíme, že napríklad nejaké okolnosti nám niečo zmenili, alebo priamo znemožnili, že teda musíme vykonať niečo úplne iné, než sme si dali do plánu, poprípade niečo napríklad pokazíme, a musíme to napraviť, kedy niečo vyslovene zničíme, čo sme mohli zachovať....

Proste tých možností a nemožností je prakticky dosť veľa, vtedy presne si uvedomíme, že naozaj každá minúta  má svoju nekonečnú  cenu, a zistíme to na situáciách, ktoré sú pre nás viacmenej hraničné, také, ktoré si veľmi dobre vieme zapamätať, a poučiť sa z  nich.

 Nechcel som priamo menovať niektoré životné okolnosti, ktoré hlboko zasahujú človeka, a s ktorými sa možno mentálne nedokáže vyrovnať azda nielen najbližšie dni, alebo mesiace, alebo roky a prakticky od základu môžu zmeniť jeho život. Sú to ťažké témy, a preto sa tomu venovať nebudem. Pripúšťam, že viacmenej som realista, ale musíme vnímať vo svojom živote každú udalosť.

Človek ktorý si dokáže vážiť čas vie, čo všetko prežil v minulosti, čo všetko ho sprevádza v aktuálnom čase súčasnom, a približne vie, na čom bude prakticky v najbližšom čase.

Je mnoho ľudí, ktorí prakticky všetko berú na ľahkú váhu, neuvedomujúc si dôsledok jednak svojho konania, a jednak svojho nekonania a nečinnosti ako takej. Mnohí sa spoliehajú na náhodu, mnohí žiju prakticky na spôsob príslovia, ako sa hovorí, že zajtra zajtra len nie dnes, vraví každý lenivec. V priamom slova zmysle kto takýmto spôsobom uvažuje, nemusí  byť nutne lenivý, ale nebezpečne sa pohráva s myšlienkou, že predsa dáko bolo dáko bude. Neuvedomuje si ten časový tok, neuvedomuje si naozaj, že každá minúta má svoju nekonečnú cenu, pretože prakticky, ako sa tu zmieňujem nespočetne veľa krát v našom živote denne spravíme niekoľko rozhodnutí a rozhodovacích procesov ako takých, ktoré majú veľký význam pre nás aj keď možno si to priamo neuvedomujeme, ale je to tak. 

Možno si zvolíme dlhšiu alebo kratšiu trasu jazdy, možno si zvolíme lacnejší nákup niečoho pred tým drahším, kde by sme museli kalkulovať, či neprerobíme, pýtať sa samých seba, či vlastne robíme správne a dobré to, čo robíme, alebo do čoho sa práve púšťame, pretože aj to je analýza našej schopnosti, alebo neschopnosti, aj to je rozhodovací proces, aby sme to niečo, čo ideme konať, spravili nielen najlepšie, ale predovšetkým najefektívnejšie. 

A efektivita a pružnosť myslenia sú vždy veľmi žiadúcimi prvkami vo všetkom, do čoho sa pustíme. Je jedno, či od toho bude alebo nebude niečo závisieť, či je niečo mimoriadne dôležité, alebo je to nejaký nepatrný zlomok čohosi, čo si možno ani neuvedomujeme, vždy plynie čas ako podstatná fyzikálna veličina, ktorá sa prakticky nikdy nedá ničím nahradiť.

Záverom mojej reflexie by som chcel ešte pripomenúť asi toľko, že napriek tomu, že človek prakticky v tiesni si vždy uvedomuje vážnosť situácie, musíme ostať pokojní a dokázať sa vyrovnať aj s prehrou. Nech sa vám darí a prajem vám veľa víťazstiev. (bodaj by sme vyhrali v semifinále OH

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár