Kedy sa skutočne prestaneme báť

Rozhodol som sa napísať tento blog, aby som vyzval viacerých tu na blogu, aby odhodili zbytočný a neopodstatený strach z niečoho, čo nás spútava, a nevieme sa nejako z toho područia vymaniť.

Veľa ľudí sa bojí. Strach je niečo, čo je síce prirodzená súčasť ľudského života už od nepamäti. Môžem povedať, že strach by tu vôbec nebol, keby samozrejme, na začiatku dejín sa nestala tá fatálna chyba v raji..

Strach pochádza od diabla. Poznáme ten pocit, že sa bojíme, a nevieme ani prečo. Apropo čo je to pocit? Poznáte spomedzi svojich kamošov niekoho, ktorý vám povie, že on sa bojí ísť do tej spoločnosti, lebo je tam jeden človek, ktorý mu robí istý čas skutočne peklo zo života, a on tam za žiadnu cenu nevstúpi, aby bol v jeho spoločnosti?

Aj ja som si myslel, že sa to dá prekonať celkom ľahko, ale ono to nejde. Strach je niečo, čo si podvedome nechtiac vypestujeme, doslova ako svoju záľubu, a veľmi radi sa k nemu utiekame, a ani nevieme prečo, lebo sme si jednoducho na to navykli. Skvele sa pri strach pestuje naša psychická obranyschopnosť, a priam majstrovsky dokážeme ukázať našu vnútornú silu.

Myslel som si, že za strach môže možnože aj prehnane nízke sebavedomie, ktoré majú mnohí ľudia. A celkovo mám pravdu. Veď keby som si bol dostatočne vedomý svojej vnútornej sily, ktože mi zabráni niečo vykonať? Či sa na to pozriem z dobrého, alebo menej dobrého hľadiska, a že za niečo ponesiem aj zodpovednosť za vzniknuté následky.

V skutočnosti je to ináč. V skutočnosti existuje pár jedincov, ktorí sa snažia všmožne zhodiť niekoho, kto je omnoho silnejší, ako je on sám, a on tento fakt nevie akosi prežiť. Je veľmi zaujímavé, že najsilnejší ľudia sú práve tí najtichší, ktorí sa možno boja prehovoriť, a tak aj patria možnože medzi významných intelektuálov. Človek, ktorý o tom nevie, a veľmi rád sa prezentuje len on sám, tak je ho vždy plné noviny, plné reči v nejakých fórach, a on ani sám netuší, prečo svojím niktošským umením vzbudzuje takú prehnanú sympatiu.

Naše sympatie k niekomu môže vzbudzovať doslova aj strach. Pretože keby sme sa ho nebáli, nikdy by sme mu nevyslovili dôveru, a predsa niektoré medziľudské vzťahy predsa potrebujú akúsi korenistú príchuť, kde jeden druhého akosi žerie, neznáša a a podobne.

Neviem, či mi Pán Boh dal do vienka schopnosť rozoznať dobrých, od zlých ľudí. Apropo ako si môžem dovoliť odsúdiť niekoho?

To je ďalšia pokrytecká otázka, ktorá má veľmi znepokojuje. Falošne sa poklonkujeme veľmi nesprávnym ľuďom, a odsúvame takých, ktorý sú priam stelesnením pravdy.

Skutočne sa vtedy len prestaneme báť, keď konečne pochopíme, že vieme existovať aj bez našich pseudopriateľov a kadejakých podivínov, ktorí nám nikdy neboli skutočnými priateľmi. Nemal som nikdy rád spoločnosť akože kamarátov, ktorí boli kamaráti len vtedy, keď niečo a niekoho potrebovali. Nebolo by na tom nič divné, keby sa jednalo o dospievajúci mládež, avšak veľa dospelých v tomto som práve prekukol a bolo mi z toho veľmi zle.

Človek, ktorý ma pred časom veľmi urážal, neváhal prijať pozvanie od mojej rodiny. Nič som proti tomu nemal, ale cítil som sa veľmi zle, a ani som sa k ničomu nevyjadroval a nezapájal do diskusie. Zrazu som sa akože mal tváriť, že je všetko v poriadku, a nič sa nestalo? To som jednoducho nevedel. Minule som síce písal, že bez odpustenia sa nedá žiť, avšak mňa nikto o odpustenie nepožiadal.

A tak som sa konečne prestal báť. Odhodil som od seba konečne všetko po zrelom uvážení, čo ma trápilo. Keď si vieme samostatne zvážiť, kde sa cítime šťastní, a hoc je to aj nejaký náš vlastný svet, tak si vlastne len môžeme gratulovať, že našťastie už nie sme tam, kde sme boli, a že sme sa z toho vymanili.

Na druhej strane, keby som aj nezažil to, čo som zažil, pravda je, kde by som sa morálne nachádzal teraz. Dokázal by som sa zachovať s takou chladnou hlavou pri veľa príležitostiach, ako teraz? Na všetko sa samozrejme dá zvyknúť.

Veľa ale ľudí, nanešťastie, dáva veľkú šancu strachu, ktorý nás skľučuje. Ale čo je veľmi nepekné, čo je veľmi poľutovania hodné, veľa ľudí dáva Bohu nejak len minimálnu šancu, aby prehovoril ku Nemu.

Utiekame sa ku kadejakým našim vnútorným silám, v telke počujeme kadejaké bohapusté nezmysly, ako nás dokážu chrániť nejaké minerály, horniny, dajaké prírodné kamene kdesi v parku nazbierané, a podobné šašoviny. V skutočnosti vtedy sa máme báť, pretože sa oddávame falošným bohom, a odopierame v našom živote miesto Jedinému Pánu, Pánu Bohu, na ktorého veľa ľudí, aj veľa kresťanov nemá čas.

Je mi až smiešne, ako som sa dozvedel z dejín, že kadejaké národy si stavali akési totemy, stavali si akési predmety, v ktoré naivne dúfali, že ich ochráni.

Odpoveď na túto nezmyselnú činnosť mi dáva už predsa Starý Zákon, keď sa Mojžiš vysmial tancujúcemu národu, ktorý vzýval svojho boha, satana, ktorý ich samozrejme nepočul...lebo neexistoval, a Mojžiš na jedinú prosbu vrúcnu ku pravému Bohu dokázal, aká veľký je Pán! Dokázal, ako veľmi sa oplatí veriť a dôverovať, a že nikdy sa netreba odkloniť z cesty len preto, lebo sa nedarí. To, že v niečom stratíme chuť, nesúvisí ani prinajmenšom s Pánom Bohom, hoci ak mám pravdu povedať, aj ja som si to donedávna myslel... Avšak veľmi som sa mýlil, a len v tichej modlitbe som našiel odpoveď a posilu do všetkého, čo ma postrehlo, a najväčší paradox je ten, že potom som ani ja sám nevedel, skade beriem takú veľkú energiu, hoci som slabý, hoci som hriešny.... Všetko pochádza od Pána...

Otvorme Písmo Sväté, a tam nájdeme recept, ako sa prestaneme báť... I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica, tie súmi útechou. Prestieraš mi stôl, pred očami mojich protivníkov, leješ mi olej na hlavu, a kalich mi napĺňaš až po okraj. Dobrota a milosť budú ma sprevádzať, po všetky dni môjho života, a budem bývať v dome Pánovom, mnoho a mnoho dní.

Len zbožná a nekonečne milujúca, dôverujúca duša mohla napísať tieto krásne vyznania, ktoré sú plné lásky. Tam, kde existuje ozajstná láska, tam niet šanci pre nejaký strach, pre nejaký stres, avšak súciťme s tými, ktorí lásku nezažívajú od svojich najbližších, ktorí sú opovrhovaní, ktorí sú nenávidení, ktorí sú prenasledovaní.

Sv. Jozef, oroduj za nás. Pochválený buď Ježiš Kristus.

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu