A ak sa pýtate na niečo, či teda mám povinnosť poslúchnuť, tak na toto predsa nie je jasná odpoveď. Nepáči sa mi, ak napríklad aj kompetentná osoba v tejto tematike má "jasno a zaiste pravdu". Tieto pojmy, ktoré som uviedol úvodom môjho tematického článku som napísal v úvodzovkách, pretože ako vieme, nie všetko platí za každých okolností a podmienok.
Dobre vieme, že aj pri najjasnejších riešeniach v našom živote predsa sčasu na čas vystanoví akási pochybnosť, ktorá narúša jednotu myslenia a predovšetkým istotu, s ktorou konáme. Vysvetľujem si to napríklad tak, že keď niekde napríklad ideme, ale sme v istej vzdialenosti od nášho domu, môžeme veľmi dobre poznať aj daný terén.
Avšak môže sa stať, že raz tú cestu budú opravovať, alebo robiť nejaké úpravy, kde musíme použiť nejaký obchvat, ktorý síce teoreticky poznáme, pretože cesta, po ktorej ideme, sa nachádza priamo, nikde neodbočujeme, a vieme, že ten úsek niekde končí. Avšak ak máme ísť spomínaným obchvatom, ako som to nazval niekedy v blogu, či jestvuje cesta bez cieľa, alebo cieľ bez cesty, niekedy môže vzniknúť neistota, či predsa idem správne. Stalo sa mi to asi raz, keď som bol autom v Maďarsku, kde som mierne poblúdil.
Čiže kňaz, alebo učiteľ teológie vo všeobecnosti, na hociktorom stupni, či je to katechéta v prvom ročníku základnej školy, kde stačí bakalárske vzdelanie tri roky z náboženstva, alebo na úrovni výučby v kňazskom seminári, kde je potrebné okrem základného teologického ešte postgraduálne vzdelanie.
Katechizmus priamo takúto situáciu nerieši a nikdy neriešilo. Vieme dobre, že žiaľ, v našom ponímamí aj v Katechizme kat. cirkvi riešime skôr extrémy.
Napríklad otázky autority rodiča na jednej strane aj katechizmus celkom oprávnene predkladá a to priamo na základe autority písma svätého, kde v desatore, odovzdaného mojžišovi na sinaji je predsa jasne interpretované že cti otca i matku svoju. Nič viac. Kto chce slepú autoritu, alebo kto myslí na extrémy? Problém je že nikto. A vieme že v krajných prípadoch aj svedomie ide bokom, a to hriechom nie je. bol hriech keď počas vojnového konfliktu počas prvej a druhej svetovej vojny vojak kradol zeleninu na cudzom poli? možno nie.
Ale bol hriech, kedy vojak znásilnil mladú ženu v opustenom dome, kde sa skrývala so svojou rodinou? Zaiste hej. Z morálneho pohľadu máte dva pudy, sebazachovy a pud odovzdania života. A on tiež môže povedať, že uspokojil obidve stránky, pretože obe mi predsa dal Boh.
Čiže načrtol som dva paralelné príklady, ktoré sa očividne diali, mnohí o tom vedia, oba sú prestúpenie božích pravidiel a dobre vieme, že na všetko je rozdielny pohľad. Vidíte, že hriech ostáva hriechom stále, a nemožno si to nijak ospravedlniť, ale vieme dobre, že mnohé veci nie sú dotiahnuté v myslení do konca, resp sú tak interpretované z našej stránky, že nemáme v tom jasno... a problém aj u nás je že mám pocit, ako keby sme v duchovnom dianí proste zaspali.
Častokrát aj keď čítam nejaký konkrétny článok v katolíckych novinách je síce fajn,ale autor sa nezamýšľa, žeby svoje tvrdenia napríklad podložil autoritou riadkov Písma svätého, proste by hľadal pravdu v Biblii.
Myslím si, že v Biblii naprieč máme od Genezisu spústa príkladov, ktoré tam zaiste sú, alebo aspoň podobných. Ja by som to záverom zhrnul asi toľko, že my sa modlime, aby to, čo niekto na poli lekárskom a vedeckom vyvíja, účine pomáhali ľudstvu v napredovaní predovšetkým osobného a duchovného účinku, kde svojou prácu budú požehnaním pre generáciu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár