"Nikdy nezabúdaj na minulosť, tá tu bude vždy. Mysli ale hlavne na budúcnosť". Dozvedel som sa z tohto článku. Chcel by som sa na to bližšie pozrieť.
Akurát som skomentoval môjmu kamošovi jeho duchaplnú vetu. Je to príjemný človek, a sme kamaráti. Pamätám sa na časy, kedy sme boli denne na svätej omši... A zrazu je po ňom prázdne miesto. Už viac nechodí do kostola. To nie je dobré vyznamenania, nakoľko poznám viac mladých ľudí, ktorí nanešťastie odolali Pánu Bohu, a teraz sa im páčia iné veci. Už majú iné záľuby, a Pán Boh je odsunutý na vedľajšiu koľaj.
Pravda je taká, že mnoho ľudí kadečo prekonalo, a každý človek, ktorý verí v Boha musel vo svojom živote často zápasiť. Nie jeden krát som povedal myšlienku, že taký je ten neznaboh, a ako sa mu darí. Prajem mu to.
Bolí ma, že skutočne tento svet je nastavený tak, ako keby Boha nebolo. Tak sa správame, že si nevšímame kostoly, nevšímame si modlitbu, nech sme akéhokoľvek náboženstva.
Ľudia pomaly ani sami, nanešťastie nevedia, prečo chodia do kostola, a keby sme položili túto otázku nič netušiacim návštevníkom kostola, ani oni sami by nevedeli odpovedať.
Pozastavím sa teraz nad tým slovom, návštevníkmi kostola. Je to doslova vulgarizmus, ale taká je pravda. Kostol, tá stavba symbolizuje budúce nebo, a mnohí ľudia sa správajú ku nemu s veľkou neúctou, a zabúdajú, že je to Dom Boží a stánok Najvyššieho. Neúcta neznamená, že prídem na svätú omšu možno 3 minúty pred jej začatím a podobne. Čas nezohráva úlohu, a pravda je, že niekedy prídem aj ja tesne pred jej začiatkom.
Otázka je, či ako kresťan mám chuť zamýšľať sa nad práve vypočutým čítaním, a následným Evanjeliom.
Poznám viac zapálených ľudí, ktorý za krátky čas vyhoreli ako fakľa. Neviem to úplne posúdiť, ale pravda je taká, že od istého času, jedná sa to aj o roky, som ich viac na svätých omšiach nevidel. Čo to znamená?
Viacerí ľudia berieme kresťanstvo ako hurá systém, keď sa na sviatky nahrnieme do kostola, a po jeho skončení Boh neexistuje. Prídeme ku prestretému stolu u nás doma na sviatky, teraz zanedlho budeme mať Veľkú noc, boli vianoce, čosi pozrieme v telke, a koniec.
Najradšej mám ľudí, čo sa nahrnú do kostola na sviatky, a ani nevedia prečo tam prídu. Ak to mám povedať sčasti nejako obrazne, tak pripadá mi to, ako keby som prišiel do nejakého nového obchodu, kde popozerám, čo majú, a keď ma to individuálne prestane baviť, keď už mám všetko opozerané, opúšťam priestory s tým, že prišiel som, videl som, stačilo mi.
Veľmi ma bolí, že takýmto spôsobom sa paroduje kresťanstvo a veľmi dehonestuje. Veľmi uráža moju vieru, keď vidím, ako rodičia dajú pokrstiť dieťa, ako napríklad som počul na sv. omši, koľko bolo sobášov, koľko krstov a podobne. Jednalo sa skutočne o závratné mega čísla, a mohli by sme si povedať, že žijeme v nejakom zbožnom Vatikáne, či čo.
Kde sú tie malé deti, približne do veku šiestich rokov, ktoré boli počas tých šiestich rokov pokrstené. Kde je ich účasť na spoločnej svätej omši spolu s rodičmi, ktorí spolu s krstnými rodičmi sľubovali, že budú viesť deti ku viere?
Malé deti ešte ako tak. Ale keď dieťa začne chodiť do školy, a pochádza z veriacej rodiny, pre mňa napríklad ako kresťana je nemysliteľné, žeby kôli inšiemu ako chorobe by som vynechal svätú omšu. Katechizmus Katolíckej cirkvi napríklad tiež o sviatosti zmierenia mi pekne hovorí, že ten, kto nechodí na spoveď, nechce sa zmieriť s Bohom, a podobne, keď sa chorý hanbí odkryť lekárovi ranu, tak medicína nelieči čo nepozná.
Áno, ak mám povedať úprimne, aj ja som prekonal kadejaké krízy v oblasti viery, a čuduj sa svete, vieru v každom blogu na nete tu vyznávam. Uvedomujem si, že aj ja som taký istý, ako lotor na kríži, a ako ten, ktorý kričal, že je nečistý, a aby ho Pán uzdravil.
Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. Toto mi pripomína Písmo Sväté. Pravda je taká, že z kresťanstva sa pomaly stáva akokeby nejaká aristokratická predstava v radoch ľudí. Mnoho ľudí sa mylne domnieva, a to viacerí sa tak, žiaľ, cítia, že Cirkev sú kňazi, duchovní len.... ja obyčajný... ja nepatrím takto.., mňa s nič také netýka, veď ani veľmi nehreším, ani nič... načo chodiť na spoveď.
Veľký omyl. Takto padajú viacerí kresťania. Prečo sa hovorí, že zakázané ovocie najviac chutí? Preto, lebo aj z horlivého kresťana sa môže stať zarytý ateista, a to poznám príbeh kňaza, ktorý to spomínal, ale nebudem to tu opisovať.
Akurát som sa dozvedel, odpísal mi kamarát na moju otázku, že keď má tak rád piť alkohol, ožierať sa s kamošmi, mať plný batoh frajeriek, a podobne, tak som sa ho spýtal verejne na sieti, nie v nejakej správe, aby to nik nedajbože nevidel, a podobne, ale verejne, ja vieru v Boha vyznám, nemám s tým najmenší problém, že kedy bol naposledy na svätej spovedi a na svätej omši. Vraj pred polrokom asi.
S ním čo som mal rozhovory o živote, a podobne.. Bolí ma to. Jednak pravda je taká, že hoci som ho dlho nevidel, verím tomu, že najmä v tomto čase pôstu, tak ako každý potrebujeme pokánie, ale tiež, potrebuje každý oporu a dôveru v tom druhom.
Nikdy neodsudzujme nikoho pre jeho postoje, hoci mnohí ma pohanili, ako som spravil recenzie na ich blogy, hoci nie je to pravda. Omyl. Len ste si to zle vysvetlili. Nikdy nebudeš rásť, ak nebudeš kritizovaný.
Touto cestou ďakujem aj ja za kritické pohľady aj na moje blogovacie schopnosti a za moje názory. Som presvedčený, že bez kritiky nikto nebude rásť, a nikto bez nej sa nepohne smerom dopredu. Avšak je rozdiel kritika a priame urážanie. Som si vedomý, že aj ja som sa mnohokrát voči tomu prehrešil, a tiež si myslím, že za niektoré moje reči nesiem určite následky. Tak to vyzerá. Nechcem sa oháňať, ešte to, tou známou vetou, že nik nie je dokonalý, ale uvedomme si, že Pán Boh skutočne dáva svietiť slnko na každého. Nie je to pre nás vysoké vyznamenanie?
A teda keď sa vrátim, čo je cena života? V biblii, teraz akurát som si spomenul, že v breviári som našiel pasáž z Písma. Dlho som sa z neho modlil, ale teraz sa už z neho nemodlím, modlím sa svätý ruženec. Znie. "Cena za vykúpenie života je príliš vysoká, nikdy nebude stačiť, aby človek žil naveky a zánik neuzrel. Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák, a cudzím nechávajú svoje bohatstvo".
Toto je cena života. Toľko Písmo Sväté. Majme radi aj veci, ktoré nám ponúka svet, ale vedzte, pre kresťanov, že pán Ježiš predsa jasne povedal, že my nie sme z tohto sveta, my sem nepatríme, lebo naša vlasť je v nebi. Keby neexistovala kríza, bolo by určite lepšie. Určite aj v tomto období svet stratil mnoho kresťanov, avšak je to pre nás výzva, aby sme ešte častejšie brali do rúk svätý ruženec, aby sme sa tuhšie modlili.
Pochválený buď Ježiš Kristus!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár