Teda. Veľa ľudí je sklamaných zo života, čo zažili, čo prežili. Žiaľ Bohu, život sa skutočne s nikým nemazná, a výsledok máme ten, že veľa ľudí tak trpí, že to nedá navonok nijako znať na sebe. Čo nie je dobré predovšetkým pre nich samých. Najradšej by bolo, keby sme mali čoraz viac fundovaných psychológov, psychiatrov, svätých kňazov, ktorí by veľmi ochotne, otcovsky, boli naporúdzi za mriežkami spovedelnice tým ktorí to skutočne najviac potrebujú.
Veľa ľudí odmieta takýto druh pomoci, čo je len na škodu veci. Myslím si osobne, že my všetci potrebujeme takých ľudí, ktorí jednoducho v niečom majú troška odlišné názory, a možno nám to nebude celkom po chuti, ale nakoniec zistíme, že dať na ich rady, na ich slová sa predsa len oplatilo akosi viac, ako nejako doverovať len našim fiktívnym pseudo predstavám, ktoré častokrát neviedli k ničomu, a vždy sme sa cítili nejak mizerne.
Už v minulom blogu som spomínal prípady ľudí, ktorí by sa aj chceli nejako aktívne zapojiť do spoločenského života, mať viac priateľov, avšak pravda je taká, že depresia z minulosti, častokrát opodstatný akýsi nazvem to osobný strach, znížené sebavedomie, čo je v súčasnosti veľmi nebezpečný fenomén, ktorý veľmi nedávame do pozornosti, čo je v konečnom dôsledku len na škodu veci, neustále človeka zastavuje v osobnostnom raste. Nedovoľuje mu prekročit a prekonať seba samého. Myslíme si, že mnoho ľudí, ktorí nemajú nejaké ambície, alebo nevedia, čo v živote chcú dokázať, tak takí ľudia zákonite musia byť akosi automaticky odpísaní, lebo sú darebáci, neschopní života, nesamostatní, priateľov majú len na vyplnenie samoty a podobne. Ani by som na druhej strane takých ľudí neodsuzdoval, lebo dary máme každý odlišné, a niečo, čo dostal môj brat, som nemusel dostať ja, a platí to samozrejme aj naopak.
Nedovolí mu proste napredovať, a taký človek sa síce dostane na nejakú úroveň, ale proste z nepochopiteľnej príčiny, teda nepochopiteľnej predovšetkým pre druhých, ktorí tomu dostatočne nechápu a nevenujú pozornosť... jednoducho spraví krok vzad.
Zamyslel som sa teraz nad tým, prečo toľko ľudí napríklad pije, droguje, potrebuje viesť nejaký úchylný, amorálny, abnormálny, a povedzte si prívlastok ešte aký chcete spôsob života, a podobne. Je to pravdepodobne preto, že mnohí nerozumejú celkom dostatočne všetkým prežitým udalostiam, ktoré prežili možno v ranom detstve, a myšlienka na ne aj v dospelom veku im môže uštedriť poriadnu ranu a traumu. Osobne chápem takých ľudí, pretože som empatický. Keby bolo nejako na mne, ja sám by som ich začal vyhľadávať, a pokúsiť sa im nejako pomôcť.
V tomto sú veľmi nebezpečné, ako si aj budem do budúcna dávať pozor, nadväzovanie vzťahov, kontaktov s nejakou osobou, dievčaťom, keďže som chlapec, ktorým mi už na prvý pohľad akosi niečo nereže. Poznáme ten známy pocit, kedy nie všetko je v poriadku, a necítime sa akosi uvolnene, hoci tak veľmi chceme.
Celú tú dobu máme akokeby nie dobrý pocit, a nevieme sa oddať tomu druhému. V praxi to znamená, že myslíme si, že nám niečo zakrýva, niečo nám uhýba, hoci pravda je taká, že nie on vedome klame, vedome niečo zatajuje, ba práve naopak. Chcel by sa možno ten dotyčný vyžalovať, avšak, poznáme to, roky utekajú, a človek môže vo veľa vecí stagnovať práve z toho uhla pohľadu, že všetko odkladal bokom, myslel si že to prejde samo od seba.
Avšak aj v bežnom živote vidíme, že keď sme v práci, pracujeme, samé od seba sa nestane nič. Nič sa nedá do nejakého pracovného procesu samé od seba, teda pravda za normálnych podmienok. Nič sa nestane bez našej príčiny. Na všetko musíme nájsť včas riešenie.
Poznáme ten slávny výrok, zajtra zajtra, len nie dnes. Avšak zo zajtrajška sa môže celkom ľahko stať, že sme o rok starší. Avšak o rok starší, prípadne o niekoľko rokov starší, žiaľ, neznamená akosi automaticky, že budeme aj o rok nejako viac múdrejší. Navonok azda môžeme pôsobiť dospelým dojmom, ale dajme si ruku na srdce, trochu odľahčím situáciu... Aj starší, vekom podstatne dospelý, keď sa zapojí do trebárs nejakej dobrej počítačovej hry, razom prejde do svojho detského obdobia...
Čo dodať na záver? Nič neodkladaj na zajtra, a pokús sa s viacerými vecami vysporiadať prostredníctvom ochotných ľudí, ktorým môžeš dôverovať možno viac ako na sto percent. Na to nemusím otrocky spoznať a vcítiť sa do kože, pocitov dotyčného, avšak stačí odľahčená debata, chlapské slovo, vzbudená dôvera, a proste všetko ide samo. Vyjadriť niekomu svoju spolupatričnosť, a nedať herecké výkony pred niekým, kto o to nestojí, uvedomujem si, že v dnešnej dobe naďaviť na takého spoľahlivého dôveryhodného človeka je pravdepodobne skutočne umenie.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
máme tu však "Kamoša", ktorý nás ešte nikdy nesklamal.....
Ježiš, i keď sa nám to zmnohokrát zdá, že nás opustil, je s nami, miluje nás.........filip