Pre niekoho, pre napríklad ateistu je to utopistická predstava, ale pre kresťana je to predstava plná nádeji, ktorá sa pretaví do reálneho... napríklad životného partnera, možno duchovného povolania, kde človek naplní božiu vôľu a naplní tajomstvo pánovho kríža.
To je zlomok vety, ktorú počujú novovysvätení kňazi pri vysviackach, aby si uvedomili, o čo konkrétne tam ide.
A o toto ide každému človeku bez ohľadu na to, či je veriaci, alebo nie. Prijímam fakt, že je plno ateistov, ktorí sú veľmi milí, veľmi dobrosrdeční, ale zároveň z mojej skúsenosti veľmi krutí a neústupčiví ohľadom prijatia božej vôle do ich života, kedy mažú akúkoľvek predstavu o duchovnom živote.
Čo by som chcel zdôrazniť, podstata nie je predstava trestajúceho Boha, ale to, čo sa píše napríklad v knihe proroka Daniela, a to je ohlasovanie božieho súdu. To je v tom, že Boh predsa poslal Ježiša ako Syna, ktorý prišiel poraziť diabla, ktorý premohol adama a evu ešte v raji.
Keby v raji nenastala situácia, aká nastala, a ak to všetko je pravda, (údajne antropológia sa zhoduje s reálnou myšlienkou vychádzajúcej z pravdy biblie, že ľudstvo naozaj povstalo z jedného páru ľudí, a teda z jedného muža a jednej ženy... údajne je to aj geneticky dokázané, niečo teda predsa len musí byť na tom pravdy.... tak možno ani my na svete tu nie sme, lebo adam a eva boli povolaní na život večný v raji, ktorý raz dostali, a nikdy nemali umrieť.
Varoval ich pred týmto aj samotný Boh, keď povedal, že ....
"... Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz! Lebo v deň, keď by si z neho jedol, istotne zomrieš...“ Gen 2,15-24. pridal som ti aj biblické súradnice.
Vieš mylná predstava aj nás kresťanov je tá, že musíme žiť v ustavičnom strachu, že čo ak nejaké prikázanie prestúpim, teda v niečom sa prehreším? Nie je tak? v podstate áno, pretože človek sa "musí" stále v niečom zlepšovať. niekto môže povedať, že práve akési duchovné otroctvo spočíta v tom, že človek sa "musí" v niečom stále zlepšovať. čo teda znamená že musím.
Azda mi Boh berie slobodnú vôľu? Veď predsa slobodná vôľa znamená, že nie že musím, ale že chcem, môžem, a v poslednej miere, čo chcem zdôrazniť je to, že niečo môžem aj odmietnuť. Poviem ti na veľmi jednoduchom príklade, v pracovnom pomere... tým ktorí pracujeme a už neštudujeme vieme veľmi dobre, čo je to neozývať sa zbytočne, aby sme nadriadeného nedráždili.
A je jedno, či robíš na pozícii robotníka, upratovačky, alebo poslednej pozície, alebo si na pozície nejakého manažéra, v hierarchii ktorej si možno dosiahol najvyššie možné méty. Boh pozýva takto do spoločenstva spolu s Ním, kde keď je on v centre diania tvojho života, všetko je dobré. všetko. Nie je to čistý utopistický katolícko náboženský sentiment, ale krutá pravda. krutá, a predsa milostivá a oslobodzujúca vysvetlím ti prečo.
Zajko síce povedal, že je to debilná otázka. Áno je. Pre mňa ako kresťana, ktorý verí na základe písma svätého, štúdia teológie a filozofie nutne prichádzam k poznaniu, že božej ruke neunikne nikto.
Aj keby sme chceli spochybniť osobu Ježiša Krista, ako druhej božskej osoby, vteleného Slova Božieho, ktorý nutne jestvuje od večnosti, je spolodený, nie stvorený a jednej podstaty s Bohom Otcom, a skrze Neho bolo všetko stvorené... a ďalšie pravdy, ktoré sa vyprofilovali sformovaním nicejsko carrihradského vyznania viery, ktoré ja pokladám za preambulu kresťanstva je niečo, či mi dáva nádej, že ...
Neexistencia Boha je teda úplná sprostosť a nezmysel, ktorý neexistuje. To znamená, že jedine existencia mi zaručuje plnohodnotný život, hoci ho prirodzene nevidím, ale ako kresťan si ctím Boha v chrámoch, mojej osobnej modlitbe, mojom uvažovaní, čítaní slova božieho, teda čítanie biblie, modlitbe sv. ruženca, ktorý je vyslovene Kristologická modlitba, nielen mariánska a v neposlednom rade aj v každodennom živote. Ak chceš o tomto pojme azda bližšie sa dozvedieť, s radosťou ti to vysvetlím, avšak teraz na to nie je dostatok času, ale keď chceš nie je problém.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár