Odpoveď na Vaše zamyslenie je asi také, že náš ľudský "pochop" je na úrovni obyčajného antropomorfizmu. To môže celkom isto znamenať, že teda nielen na základe uvažovania o biblických textoch si niečo nutne musíme prispôsobovať nášmu mysleniu, predovšetkým dobré preto, aby sme predišli nejakému omylu, a aby sme predišli predsa k tomu, aby sme nezišli z danej cesty, ktorú vedieme. Mnohí ľudia sa dostávajú do akejsi slepej uličky, ktorá nevedie nikde, a častokrát výsledok takéhoto experimentovania nás môže dohnať do nedôvery v tento svet, nedôvery vo vieru a silné presvedčenie o tom, že nik nás nemôže predsa presvedčiť o opaku, než by to malo akokoľvek pozítivny výsledok pre naše formovanie.
Častokrát teda človek síce uvažuje v istej miere správne, avšak vplyvom prostredia, kde rieši predovšetkým tie negatívne veci, ktoré sa pokúša zvrátiť vo svoj prospech, akosi opraviť, dať na pôvodnú cestu a podobne, človek sa nie raz pomýli, a po dobre odvedenej práce zapochybuje, či spravil dobre.
Raz na jednej písomke z matematiky, kedy som si bol stopercentne istý výsledkami z počtov som sa fatálne pomýlil, a na poslednú chvíľu príklad za príkladom som prepracoval znovu. Dostal som sa k správnemu výsledku, a ten omyl som považoval za dobrý, až pokiaľ som si neuvedomil, že robím zle...
Pretože rozmýšľame na základe nášho status quo a spoločenského postavenia. Domorodec v Afrike možno túži po tom, aby sa okúpal v teplej vode, nám stačí v kúpeľni otočiť kohútik a je to. On by chcel zaiste okoštovať čistú vodu, možno aj niečo inšie, my máme prebytok coca coly, minerálok a o čistej vody z vodovodného kohútika ani nehovoriac.
Nezriedka máme k našom obydlí prístup k nejakému minerálnemu prameňu. Častokrát keď som na cyklotúre, najprv sa idem napiť, lebo predvídam, že po nejakej 30 km ťahačke isto sa potrebujem predzásobiť, aby v čase, kedy sa budem vracať, sa napijem znova. Iní túto doslova vymoženosť nemajú, čo častokrát skresľuje predovšetkým náš pohľad na realitu. Apropo, ako sa hodnotí pojem realita z filozofického hľadiska.
Realita je to, čo nás obklopuje, vyjadruje naše dostatky, prebytky, ale i nedostatky kvalitatívne merateľné. On by potreboval trochu ovocia a zeleniny, nám stači ísť do obchodu alebo ak máme do našej záhrady... rozdiel je v tom, či niekto má potrebu neuspokojenú a ten, kto má potrebu uspokojenú.
Práve rozdiel medzi týmito pojmami kvalitatívne ovplyvňuje náš život. Niečo na spôsob, že roľníkovi na družstve nebudete ponúkať kilogram zemiakov, lebo on má približne 20 ton zemiakov úrody z jedného hektára.... lebo ho majú prebytok. A práve v dnešnej dobe nedokážeme postrehnúť tento prebytok,a preto všetko sa nám javí ako všedné, nič nezvyčajné. Presne ako hovoríte... citujem vás otče... "my nemáme ani máčny máčik poňatia, pred čím všetkým nás neustále zachraňuje Boh, čo on jediný vidí ako možné skutočné zlo, ktoré nikomu nič dobré neprinesie...."
Áno presne, pretože už sme toľko tým dostatkom obklopení, že všetko vnímame ako samozrejmosť, a keď to samozrejmosť nie je, nevnímame to ako možnosť voľby a zvolenia či zavrhnutia výberu, ale ako niečo, čo nám bolo násilne odňaté a my nevieme prečo.
A častokrát tento náš počin, kedy my "nevieme prečo" spôsobil neobmedzený prístup ku všeličomu, čo nás už aj tak dosť presýtilo, že si nevšímame možno základné ľudské požiadavky, potreby, jak materiálne tak duchovné.
Na Vašu "odvekú klasickú" filozofickú otázku, ktorú si nie jeden človek láme hlavu, že teda prečo Boh vie všetko a nezabráni ničomu, pričom chápem kontext prečo ste to povedali, som sa kedysi už dávnejšie v mojom článku napríklad zmienil, či sa človek môže naučiť niečo bez toho aby robil chyby. Stavil som teda na trochu vyšší level vnímania. Je to na margo situácie, že človek sa učí buď zo svojich, alebo cudzích chýb. Ak mám rozuzliť moje úvahy smerom k Vám, odpoviem Vám slovami žalmu 64..."hlbočina je človek a jeho srdce je priepasť..."
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár