1.Pokiaľ cítiš, že to nie je správne, nerob to. 2. hovor čo máš na srdci
3. nesnaž sa vyhovieť všetkým. 4 ver svojej intuícii
5.nepodceňuj sa. 6. nikdy sa nevzdávaj svojich snov
7. Nemaj strach z odmietnutí 8.buď k sebe vždy úprimný
9.nestresuj sa nad tým, čo nemôžeš kontrolovať
10.vnímaj veci okolo pozitívne.
Takže vymenoval som teraz všetkých desať bodov, ktoré ma veľmi zaujali, a na ktoré jednotlivo budem robiť blogy, to znamená, že som vymenoval za pomoci tej stránky desať veľmi múdrych rád, inšpirácii, citácii zo života a podobne, a postupom času budem na každý jeden bod pridávať články. Trochu teda upustím od mojich rozobratých blogov, ktoré som písal po častiach, a budem sa venovať tejto novej tematike, ktorá teda ma mimoriadne zaujala.
Pýtam sa ale k tejto tematike asi toľkoto. Čo z toho ked z tohoto nevyžiješ? načo ti to je vedieť? pre dobrý pocit?
z toho ako píšem nik sa nenajedol ešte. musíš vnímať realitu okolo teba a nie čoby bolo keby bolo. za podstatné považovať treba to, čo sa dá zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať. už racionalisti na sklonku stredoveku či kedy vo svojom učení, filozofické diela, literárne hovoria o tomto veľmi presne a trefne.
Bola tam mierna narážka na kresťanstvo ako celok, pretože odmietali ako tak koncept náboženstva, kde vedecky, a ani inak nevieš dokázať božskú existenciu. To v duchovnom živote ani nikto nechce, pretože to nie je potrebné. To, čo rozumom neviem dokázať, sa predsa nebudem zaoberať. Nehovorím to v zmysle, že to nie je podstatné, ale to, že niektoré veci treba prijať aj v duchu viery. Prijať také, aké sú.
Mnoho vecí si chceme vysvetliť, ako inak racionalisticky, ale prax práveže ukazuje, že toto akurát je cesta k akémusi sebazničeniu, a nie cesta k rozvoju človeka, rozvoju duchovných, duševných a iných mentálnych kvalit, ktoré posúvajú človeka vpred za poznaním minimálne v tom, že človek nadobúda nejaké praktické myslenie, všetko neprijíma automaticky, nad niečím sa pokúsi aj zamyslieť, ako by to bolo možné napríklad z jeho osobného hľadiska, či je nutne potrebné všetkému napríklad sa prispôsobiť, aké by to bolo, keby sme niečo vytvorili čosi čo je úplne originálne, čo nie je nejaká kópia
Sú samozrejme aj veci, ktoré zaiste prekračujú tvoje chápanie, myslenie ale to je iná téma. Otázka je čomu veriť. ak mám vnímať veci pozitívne, ešte som sa z toho nenajedol, lebo to, ako niečo vnímam, nevytvára praktickú kvalitu života. jedna vec je, ako sa cítiš, druhá vec je, ako to prežívaš. ak ideš 300 km v starom aute, kde cítiš maximálny nekomfort, je vždy horšie ako sedieť v novom aute, kde si v pohode. je v tom rozdiel? princípe nie. aj jedno aj druhé je auto, ktore ťa do toho miesta predsa len doviezlo.
ale nemôžeme povedať, že nebudem to robiť lebo sentimentálne cítim, že to nie je správne. Prvky sentimentality sú relatívne dosť nebezpečné, vytvárajú v tebe dvojaké pocity. pocit uspokojenia, a pocit chaosu, ktorý je ešte horší ako pocit nedosiahnutia nejakého vopred stanoveného cieľa. To znamená, že pokiaľ cítim, že to nie je správne, nemusím nutne to robiť.
Môžeš práveže ísť smelo do toho. Mnohokrát sa stalo totiž, že to, čo si považoval kedysi za stratenú udalosť, ti v niečom radikálne zmenila život minimálne v tom, že si sa pohol dopredu v rozmýšľaní a uvažovaní, čo je prvý najdôležitejší krok v tom zmysle, že si tú stratenú vec dokázal aj v mysli zanechať a nevracať sa udalosťami nazad. Aký to má význam pre duševný rozvoj človeka, poznačený pandemiou, stratou kontaktov, stratou akéhokoľvek cenného, čo doposiaľ vytvoril.
Záverom môjho úvodného blogu chcem ešte toľko poznamenať, že som rád, že som niečo takéto natrafil, a teda postupne sa tomu budem venovať, pretože sebaspoznávanie a hodnotenie svojich mentálnych kvalít je niečo, čo človeku môže dať hlbší zmysel práve tam, kedy možno zmysel častokrát ani nevidí, a bojí sa nad niečím myslieť, pretože by niečo zas mohol pokaziť. Je to presne situácia, kedy človek pri otázke, ktorú by chcel položiť... radšej sa nič nebude pýtať, pretože sa nebojí otázky, ako ju sformuluje, ale bojí sa odpovede, ktorá ho zraní, spôsobí možno akýsi krok dozadu v čom sa kedysi už nádejal predsa len k lepšiemu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár