Tieto úvahy sú veľmi dobré aj práve preto, lebo môžu za istých okolností napríklad pomôcť v sebe samom prekonať niečo, čo sme na sebe prekonať. Akosi prelomiť, a nedokázali s vedomím, že predsa všetko má svoj čas, vidíme niektoré výsledky svojej práce takpovediac s odstupom času.
Tieto kroky k seba poznaniu, a práve táto tematika je predsa dobrá aj na to, aby človek niekedy spomalil, pokiaľ cíti, že je už príliš rozbehnutý, a nevie v niečom zastaviť. Možno je to aj v konaní dobra možno pre seba samotného, možno v prospech ostatných.
Je spústa ľudí, ktorí pracuje pre dobro druhých, pretože si myslia, že týmto v podstate plnia Božiu vôľu. nikdy som nespochybňoval, že to tak nieje, avšak musíme si nutne určiť, kde sú tie naše hranice, kde som v niečom obmedzený, kde sa cítim voľný, a možno spútaný. Aj viera v Boha má isté kroky, ku ktorým sa prichádza podľa sebe vlastnej cesty, a tá cesta ako taká vo väčšine prípadov, nehovorím, že tomu nie je nikdy opačne, ako napíšem, ale tá cesta prakticky nikdy nie je priamočiara, možno by to bolo jeden veľký paradox, keby všetko bolo rovné, priamočiare, kedy by sme sa vedeli stopercent oprieť o Boha, ale popritom nehľadiac na seba a ostatných.
V duchovnej terminológii vnímam ako nebezpečie, kedy človek zanedbáva jednak duchovné súvislosti, alebo opačne, povyšuje duchovné nad ostatné.
Človek je preto duchovno telesná bytosť, pretože jedno od druhého oddeliť prirodzene nevieme.
Je to presne ako napríklad v takej poľnohospodárskej terminológii, že dozrievajúce plody predsa nebudem kontrolovať hneď po jarnej sejbe, pretože sa to logicky nedá. Načo by som to robil. Dobre viem, že predsa je to tam zasiate, môžem si to nejako označiť to políčko. A tak ďalej. Proste presne, ako opisujem dnes, nesnaž sa vyhovieť všetkým, pretože to ostatní tak robia. Všetko má svoj prirodzený rytmus, najprv pôdu je potrebné zorať, obrobiť, pustiť sa do niektorých prípravných prác, ktoré sa zavŕšia finálnymi prácami. Ten postup tam proste musí byť. Je dobré vypracovať si istý harmonogram, podľa ktorého proste budem postupovať. Takýmto spôsobom lepšie dosiahnem spoznanie seba samého, budem lepšie zvládať niečo, čo som napríklad doposiaľ nezvládal.
Mnohí túžia dosiahnuť stav, kedy predsa len všetkým budú chcieť vyhovieť. Vedieť sa prispôsobiť, vyhovieť, ako hovorím, za každú cenu. To je problém, že niečo chcem dosiahnuť, aj to dobré, to nepopieram, ale za každú cenu! Tomuto tendenčnému tlaku podľahlo aj mnoho veriacich kresťanov, ktorí túžbou po akejsi seba dokonalosti a pomoci druhým, častokrát nezištnej, to musíme opomenúť, prakticky dosiahli pravý opak. Dosiahli napríklad to, že mnohí dostali rozum, a odvrátili sa primerane a včas od tej cesty, po ktorej kráčali oni, mysliac si, že robia tak najsprávnejšie, a že lepšia alternatíva neexistuje, a potom, keď človek možno aj pochopí, aký toto všetko má dôsledok, častokrát sa chytí len za hlavu, že mohol som to spraviť inak.
Ale nevadí, lebo všetko zlé je na niečo aj dobré, a taktiež k tomu dopomáhajú aj tieto kroky k sebapoznaniu, že človek nemá vyhovieť všetkým, nie to ešte za každú cenu. Aj v mene viery, úprimnosti, nezištnosti, lásky, a všetkého, čo dobro môže obsahovať verte mi, môžete narobiť veľmi veľa zlého. Presne som toto všetko opisoval v sériách blogov, kde som sa zamýšľal nad tým, či sa dá dobrom konať zlo, čiže toto čo spomínam, alebo či môžeme zlom konať dobro. Aj zlom sa dá konať dobro, ak si napríklad uvedomím ja sám na tom človeku, ktorý to zlo koná, že toto konať ja nesmiem, pretože .... nesmiem. Jestvuje spústa možností, pokušení, čo by som chcel, nechcel, čo sa mi núka, čo sa mi odopiera, a takto by sme mohli menovať ďalej, ale uvedomme si, že aj príliš veľa dobrého častokrát škodí, kedy nepoznáme v niečom už tú pravú mieru, ako sa hovorí, že všetko s mierou, a že v živote proste si musíme vybudovať zlatú strednú cestu, pretože jedine v tom strede sa môžeme pozrieť na výhody, ktoré sú napríklad z pravej (pomyslenej strany) avšak číhajú na ne nevýhody z ľavej (pomyslenej strany) že všetko teda za tým momentálne stojí, čo všetko mi napríklad osoží, čo mi škodí a môže ešte všakovako uškodiť.
Aj toto má za následok toho, že človek síce veľa vecí mieni trebárs k dobrému, ale dosiahne pravý opak tým, že sa snaží vyhovieť všetkým.
Spomenul by som zaiste milú skúsenosť, ktorú beriem z pozitívnej stránky a rád na to spomínam, že dobre viete, ako starí ľudia sú pohostinní, a ak máte, alebo ste mali starých rodičov, zaiste ste pri ich návšteve neostali hladní, a Bože chráň, ak ste sa neponúkli, keď vám niečo trebárs predložili. Je jedno či ste jedli deň pred tým, alebo hodinu pred návštevou, hostiteľ sa môže uraziť
Záverom môjho článku by som chcel povedať toľko, že človek by mal zachovať najmä v rozhodovacom procese, o ktorom sa zmieňujem pomerne dosť často, koľko toho unesie, a uvedomiť si aj, koľko toho neunesie. Aj to je potrebné ku krokom sebapoznania, aby si to človek včas uvedomil. Nech sa vám dari.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár