Nakoľko som sa venoval jednej tematike, ktorú som opisoval v mojom blogu dnešnom už, predsa sa k tomu len vrátim, pretože tematicky mi to zapadá. O čo teda idem sa zmienim v riadkoch nižšie.
Nebudem v tomto článku sa zapodievať tematikou, ktorú som už rozobral, o ľudskej kráse, alebo skôr harmónii tela aj ducha, ide mi v podstate o jedno, čo chcem vyzdvihnúť.
Mnohí ľudia majú buď príliš veľké alebo príliš malé, či nedostačujúce sebavedomie. Niekedy si človek zamieňa proste to sebavedomie s akousi prirodzenou drzosťou, že občas niečo spravím niečo drzé, ako spieva Elán v jednej zo svojej piesni, kedysi som ich počúval, dnes už nie. Aj to vnímam ako krok k sebapoznaniu v tom, že proste bol čas na to, aby som sa v niečom prirodzene rozvíjal, čo ma bavilo, čo som sa chcel možno bližšie dozvedieť, a s niečím sa bližšie či už skontaktovať, alebo oboznámiť, a keď som dosiahol ten svoj cieľ, ktorý som si kedysi stanovil, tým pádom, ako sa hovorí vo všeobecnosti, misia je splnená.
Mnohí sa veľmi radi vracajú dozadu, pretože mentálne nedokážu zabudnúť na niektoré obdobia, ktoré možno považujú v súčasnosti za čosi veselé, za čosi dobré, opomenutia vhodné, a radi si ich kadejako sprítomňujú. Radi sa o nich bavia, radi spomínajú, napríklad aj ja rád spomínam na moju strednú školu, komunikujem s jednou mojou spolužiačkou, s ktorou paradoxne na strednej prakticky sme si nikdy nič nepovedali osobne. Nikdy sme sa na seba ani nepozreli, dokonca s ňou som ani netancoval na stužkovej, ale teraz sa nevieme dopísať na facebooku, čo je pre mňa o to vzácnejšie, nakoľko je na opačnej strane Európy, a máme si stále čo povedať, v horizonte po maturite 16 rokov takto komunikujeme.
Aj toto je istý spôsob kroku k sebapoznaniu, pretože tento diel považujem aj pre seba za veľmi vhodný a veľmi potrebný z toho hľadiska, že človek nemôže len pudovo niečo spoznávať, len preto, lebo je to in. Len preto, lebo ostatní napríklad boli alebo neboli v Nemecku, no tak idem aj ja. Ja som bol 4x v Nemecku, a bolo super. Bolo mi veľmi dobre, to musím povedať. ďalej som už nešiel.
Nesnaž sa vyhovieť všetkým znamená aj to, že keď na niečo proste nemáš, tak sa na to pozri z dvoch hľadísk. Pozri sa na to z toho pohľadu, že keď na niečo nemáš, tak sa na to vykašli a nerieš to, alebo sa o to pokús, pokúšaj šťastenu, a uvidíš, na čom si. Dôvod je jednoduchý, aj táto metóda spočíva v dokonalejšom sebapoznaní.
Mnohí konajú sebapoznanie, pretože cítia, že nie sú spokojní so sebou, a navyše majú potrebu sa zapáčiť napríklad svojmu okoliu. Žiaľ, konajú úplne bezmyšlienkovite, častokrát pod návalom krátkodobých emócii, ktoré teda ako vyplýva, nemajú trvácny a dlhodobý charakter, čo sa odraziť môže v tom zmysle, že človek po čase môže cítiť krátkodobé uspokojenie v nejakej sfére, keď dosiahne želaný cieľ, avšak po splnení tohoto cieľu prichádza akési vyprázdnenie duchovné, kedy človek sa cíti mizerne. Cíti sa možno nepotrebne. Necíti sa byť potrebný v prostredí, v ktorom sa aktuálne pohybuje, a tak prirodzene hľadá akési cesty, ako sa vymaniť z toho daného stereotypného prostredia, ktoré na neho dolieha skôr toxicky, demotivujúco, deštrukčne, proste všetko opak toho dobrého. Opak dobrého je predsa zlé, a keď myslíme na dobré, myslíme to v tej najrozmanitejšej podobe, aká sa nám môže jednak javiť, a aká je aj pravda v realite, a samozrejme, keď myslíme aj na to menej dobré, zlé, môže sa nám pravda javiť nie motivujúco ale priam deštrukčne, ako spomínam.
A to môže mať za následok zmenu myslenia k zlému, negatívnemu, človek rozmýšľa inak proste.
Áno, inak rozmýšľa možno osemnásťročný stále dospievajúci tínedžer, ktorý síce je na prahu tej povestnej dospelosti, avšak ešte nie je zrelý, tá zrelosť, ako vidím napríklad aj na sebe prichádza približne po tej tridsiatke. A ako som si uvedomil aj v konverzácii terajšej s mojou pani profesorkou, proste vidím na niečom, že človek sa mení k lepšiemu, človek je zrelší, je uvedomenejší, stáva sa dostupnejším, vie si zosumarizovať to, čo si predtým nevedel harmonicky usporiadať. Čo to znamená.
To znamená, že človek začal x vecí, ale mnoho nedokončil, a navyše si to ani neuvedomil, čiže mnohým chýba istá cieľavedomosť, a to je následkom toho, že človek sa snaží prispôsobovať tomuto svetu bez ohľadu na jeho konkrétne, a to chcem zdôrazniť, na jeho konkrétne emocionálne potreby, ktoré v realite môžu byť na míle vzdialené od toho, čomu sa chceme prispôsobiť, alebo aj to, čo si myslí možno náš najlepší kamarát, ktorý isto mám chce dobre, ale predsa len nevidí do nášho vnútra, čo celkom isto korešponduje s mojom myšlienkou, že nesnaž sa vyhovieť všetkým.
Záverom chcem povedať toľko, na odľahčenie, že veľmi si prajem aby Chorváti boli majstri sveta
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár