Mnoh ľudí chce mať akýsi vzor, už som to trochu opisoval. Nebudem sa dnes k tomu vracať, ale pokúsim sa na to pozrieť z mierne odlišného pohľadu, než je.
Sú ľudia, ktorí proste hľadajú v živote nejaké vzory, pretože samým chýba inšpirácia. Toto sa najlepšie pozoruje najmä v období puberty, alebo teda tesne po prekročení prahu dospelosti, pretože vtedy prichádzajú azda prvé pracovné skúsenosti, a obyčajne, človek v prvej práci napríklad dobre sa snaží oťukať, kde je, lenže problém nastáva, že keď sa do toho napríklad dobre zabehne, je možné, že sa začne cítiť ako nejaký neohrozený druh, ktorý je jedinečný, všetci ho musia poznať, možno aj zdraviť, o všetkom musí mať predovšetkým dobrý prehľad, proste chcú všetko vyskúšať ako prví a podobne.
A práve ľudia, ktorí nie sú celkom presne jednotní v tom, čo chcú dosiahnuť, nejdú si po tom, musia robiť všeličo, kým sa konečne niekde nezastabilizujú, čo je samozrejme, na súčasnú ekonomickú situáciu vôbec nie je jednoduché dosiahnuť, pretože bežná práca, ktorá by mala proste ten punc trvanlivosti, aby človek jednoducho nebehal z jednej práce do druhej, je celkom umenie. Ešte väčšie umenie si takúto prácu proste udržať, pretože dobre vieme, aká bola celkovo kríza, a aký je celkový život v tejto pracovnej sfére, kde určite mnohí študenti celkom isto s ľahkosťou sa presvedčili, že nie je všetko presne tak, ako sme sa to učili v škole, a nie všetko ide tak jednoducho podľa poučiek z múdrych kníh.
Viacerí chcú byť ako ostatní, ale to je chyba. Práve človek, ktorý chce byť ako ostatní, paradoxne vtedy vlastne sklame seba samého pretože zaprie všetko, čo nosí to jedinečné a individuálne v sebe.
Už som to opisoval, ako niektoré životné vzory, vedia dokonale zničiť individualitu v človeku, pretože mnohí zabudnú, že áno, podľa poučky, talent tvorí len 10 percent úspechu, a ostatné je drina. Lenže nie každý môže byť inžinier, nie každý môže byť lekár, učiteľ, právnik, úspešný podnikateľ, a vlastne dobre sa pohybovať v nejakom biznise, kde proste budem cítiť ako takú istotu.
Toto je niečo ako utópia, pretože áno, dá sa takýto stav dosiahnuť, ale ide to viacmenej len vtedy, keď si človek uvedomí, že na sebe proste treba makať, a na podnose nedostaneš nič zadarmo. Mnohí na toto nemyslia, a preto nie sú trpezliví, preto nedosahujú adekvátne výsledky, preto sa im nedarí, pretože všetko chcú tu a teraz, myslia si, že nejaký ich známy, ktorý čosi vlastní, že mu to proste spadlo z neba, ale tú drinu za tým nevidia.
Sú takí motivátori, ktorí celkom dobre radia v tomto ohľade, ale ja osobne to neuznávam, vysvetlím prečo.
Mnoho dobrých úspechov prichádza po nejakých nezdaroch, kedy sme boli odmietaní, kedy sa pred nami opätovne zabuchli dvere nejakej možnosti, ale my sme sa nevzdali, a proste naše snaženie sme pretavili do konečného úspechu, hoci museli sme paralelne voliť inú alternatívu, akú sme si stanovili pred nejakým dosahovaním cieľa. Toto je proste klasický príklad nejakého manažovania, a teda niečo ako poučka z manažmentu.
Vôbec to nie je ani zďaleka v ponímaní s vnútorným usporiadaním života, v duchovnej sfére. Mnoho ľudí, síce máme, ktorí už aj vedia, čím chcú byť, možno aj nimi už sú, ale nie sú zase spokojní a šťastní. Čím to je? Jedna moja skromná odpoveď? Nie je to všetko preto, lebo chceme to dosiahnuť sami, bez Božej pomoci? Paradoxne, aj medzi kresťanmi nájdeme takých, ktorí síce veria v tieto hodnoty, ale kladú ich na úplne iné miesto v živote.
Ježiš povedal... Iďte do celého sveta, ohlasujte evanjelium. To znamená, že musím priložiť ruku k dielu na začiatku, a od začiatku, a nie pri konci, keď sa nedarí, modliť sa aby niečo vyšlo.
Na záver dnešného zamyslenia. Mnoho ľudí myslí na Boha, to je celkom chvályhodné, ale dajme si otázku že kedy. Najmä vtedy, keď sa nedarí, modlí sa, ako som to spomínal, aby sa niečo zdarne podarilo. Keď všetko ide ako má, všetko je v poriadku, akonáhle je nejaké vybočenie, už sa nám to nejako nevidí, ke je teda podľa vás chyba? Mala rečnícka otázka na záver tohoto článku. Rozmýšľajte nad tým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár