Dozvedel som sa, že mnohí nemajú radi čas. Pamätám sa celkom presne, že najmä v období, kde som sa nevedel dostatočne realizovať, a bol som značne nevyužitý, nevedel som prejaviť to, čo som chcel, som mal paradoxne veľa času. Mal som veľa času, ktorý som ale nevedel dobre využiť, pretože všetky okolnosti jednoducho hrali proti mne. Čím to je, neviem doteraz. Neviem celkom presne tomu všetkému dať akýsi význam, čím som si práve prechádzal. Ja by som to celkom ľahko a isto charakterizoval ako prechádzanie nejakou púšťou. Práve tou svojou monotónnosťou, svojou horúčavou a páľavou, svojou nehostinnou povahou, svojou ničotou. Je tam plno piesku, ktorý sa nikdy nikde nevyužije. Nikdy tam nič nevyklíči, pretože je tam veľmi neúrodná pôda, ak sa to pojmom pôda ako taká dá nazvať.
Je celkom dobré, keď mnohí nemáme čas, pretože máme aspoň čo robiť, a podľa možnosti máme práve možnosť čosi dobré a zmysluplné tvoriť. Sú ľudia, ktorí radi tvoria, ale nie dobré veci. Aspoň nie zmysluplné, hoci si myslia, že to tak je, ale sa mýlia. Sú ľudia, ktorí sa naozaj vedia rozdať druhým, ale na druhej strane veľmi trpia, a len pozorný a vnímavý človek dokáže sa vedieť nie že vcítiť, tak by som to nepovedal, ale dokáže jednoducho spoznať, že napriek tomu úsmevu, niečo sa proste deje, ktoré je charakteristické čímsi nezvyčajným, čímsi, čo nie je celkom presne to, čo vidíme navonok.
Mnohí nemáme radi čas, pretože viem, a vnímam na vlastnej koži to, že človek áno, na jednej strane vie, že dozrieva, dospieva, vidí, ako v niečom kvalitatívne a osobnostne rastie, to nepopieram, a v mnohých blogoch som sa o tejto tematike vyznal a veľmi rád sa k tomu vraciam, ale taktiež stojí celkom určite za opomenutie ten fakt, že vidíme, ako proste niekedy život prináša proste také zvláštne situácie, kedy jednoducho všetko nám pretečie doslova pomedzi prsty, a bezradne počítame dni, ako jedno za druhým ubiehajú.
Mať čas je relatívny pojem, pretože čas už nikdy nevrátime nazad. Pamätám sa na peknú poučku z fyziky na strednej škole, ktorú som veľmi obľuboval spolu s chémiou, a síce, že neoddeliteľnou súčasťou hmoty je pohyb v priestore a čase.
Snáď najlepšie je to vystihnuté práve vtedy, kedy človek určite celkom isto, vnímam to takto aj ja, počíta doslova dni odchodu na nejaký ten víkend. Niežeby som sa necítil v práci napríklad dobre, to vonkoncom nie, a veľmi si vážim moju prácu, ale človek proste prirodzene potrebuje jednoducho vypnúť, aby mal čas predovšetkým sám na seba. Takto človek si dokáže veľmi vážiť vzácny čas, pretože čas plynie naozaj neuveriteľne rýchlo.
Mnohí niekedy bezmyšlienkovite pozeráme televízor, robíme doslova kadečo nepodstatné, a takto napríklad mrháme drahocenným časom, ktorý sa už naozaj nikdy nevráti, a dobre si musíme premyslieť, ako ho dobre a plnohodnotne využijeme. Mnohým to paradoxne nevadí. Nevadí, že človek mrhá časom naozaj nejakými nezmyslami miesto toho, aby tvoril niečo zmysluplné, hoci z toho nebude mať možno nič. Pociťoval som to aj ja, ale vždy s nádejou, že všetko má proste svoj zmysel, a raz to jednoducho bude ono. V mojej intuícii som sa nikdy našťastie nemýlil, a som rád, že to tak bolo.
Ešte niečo by som napísal na samotný záver tohoto blogu.
Napríklad práve dnes niekedy krátko popoludní mi ušla jedna relácia, celkom dobrá, ktorú som sa chystal pozerať, ale pre moje povinnosti, kde som musel odísť autom, mi to v podstate vôbec nevadilo, nakoľko nik mi nedokáže nahradiť to, čo som sa obohatil za tu hodinu a pol. Sú niektoré naozaj vyslovene udalosti, ktoré sú relatívne v krátkom časovom horizonte, ale dokážu výrazne ovplyvniť dianie v našom okolí, a jednoducho práve to stačí, aby sme si to všimli.
Málokedy si dokážeme vážiť v krátkosti nejaký volný čas, pokiaľ nemáme vyslovene nejakú zodpovednú prácu, niečo, čo je na našej starosti a zodpovednosti, a musíme vynaložiť vyslovene nejakú obetu, ktorá nás samozrejme niečo stojí, a nemáme nič z toho mimoriadne zadarmo, všetko je to práve vďaka vynaloženému úsiliu, ktoré ale samozrejme neostane nejako vez povšimnutia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár