Kedy naša vonkajšia podoba vonkoncom nekorešponduje s našim vnútrom a opačne, pretože niekedy sa hovorí, že to, čo človek aký je vo vnútri, čo všetko ho dokáže charakterizovať a podobne, taký potom vyzerá navonok. Znie to podľa mňa ani nie tak alibisticky, ako celkom morálne najmä nepresne.
Domnievam sa napríklad, že teda veľkosť ľudskej osobnosti vonkoncom nespočíva v telesnej kráse, ale vnútornej. To celkom isto poznáme azda všetci, ktorým sa niečo stále na sebe nepáči, a možno to chceme zmeniť.
Chceme teda zmeniť niečo, čo sa možno zmeniť dá celkom ľahko, ale na to všetko je potrebné mať silnú vôľu, to je jedna vec, nejaké pevné vnútorne odhodlanie, ktoré nás bude pobádať napríklad kráčať aj uprostred akejsi osobne prežívanej tmy, nášho osobného tieňa, niečoho, čo nám nie je príjemné, ale potrebujeme to prekonať. Uvediem osobný príklad.
Veľmi rád chodím na turistiku ku nám do mestských lesov. Poznajú to všetci v danom okolí, ale chodí tam necelé percento, možno ani to nie, a pričom je to na škodu veci.
Bol som tam nie raz aj za tmy, a je to tam veľmi nebezpečné. Úplne iný pocit, ako za dňa, pričom reálne mohlo byť päť hodín večer, teda nijaká nočná hodina, len samozrejme v zime je tma o piatej rovnaká ako o polnoci, alebo o jednej ráno. Tma ako tma proste.
A ak to mám preklenúť do duchovnej roviny tohoto článku, človek veľakrát žije v takejto tme neustále. Aj mu to vadí, aj mu to vyhovuje, lebo niečo ho na tom priťahuje.
Narazil som na niečo, čo chcem skomentovať, ale nesúvisí to nijako s týmto portálom. No.Toto pamätaj. Možno máš dobré srdce a dobrú povahu. Možno v tvojom srdci a povahe je čosi, čo ešte treba vylepšovať, tak ako to je u každého. Skús porozmýšľať, či vnútorne necítime, alebo ak mám byť osobný, ak človek si to má aplikovať sám na seba, či teda necítime aj my častokrát akýsi nevypovedaný rozpor medzi tým, čo nosíme hlboko v srdci... všetky naše city, pocity, emócie, celú našu lásku, to proste čo potrebujeme k svojmu životu, a to chceme dať najavo, teda to čo máme vnútri chceme dať navonok, a to, čo prijímame z vonka, chceme si zobrať do nášho vnútra a podvedomia.
Nie je totiž jedno, či naše myslenie pocity dávame navonok, aby sme pretvorili to, čo pretvoriť máme, alebo to vonkajšie prijímame bez akéhokoľvek kritického myslenia, ktoré nás začnú meniť a pretvárať na čosi horšie. To sú zvonka možno tie urážky, možno aj tie komplimenty možno to všetko, od čoho sa človek v konečnej miere trochu oslobodiť, odosobniť. To nemusí súvisieť s materializmom.
Preto komplimenty sa časom môžu premeniť na nepríjemné narážky, a naopak, človek niečím povzbudený, keď si niečím prejde, niečo prekoná, postupne rozmýšľa napríklad nad tým, čo všetko sa mu dostalo možno nepríjemné od okolia, či to možno nebola len akási morálna skúška, kedy človek potrebuje sem tam v niečom obstáť, v niečom sa teda vyskúšať.
Záverom všetkých pozývam porozmýšľať práve aj vzhľadom na končiace sa adventné obdobie, a nadchádzajúce sviatky narodenia Pána, vianoce, či má súvis naša vonkajšia podoba s vnútornou, ktorá je omnoho cennejšia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár