Keďže tento citát teda som zakomponoval do tohoto textu, kde sa zamýšľam nad tým, či má význam priať si niečo ťažko uskutočniteľné, tento citát prišiel ako vhod, pretože to dopĺňa to, na čo chcem nadviazať.
Teda nie raz som sa ja sám presvedčil, že nie všetko čo som chcel, možno v daný čas, v danú chvíľu, mi naozaj osoží. Hoci čas pred tým som si inú alternatívu v mojom prípade nevedel dostatočne dobre, ale najmä reálne predstaviť. Pretože realita je niečo iné ako sny, to síce vieme mnohí, ale nie všetci sa o tom už presvedčili.
Nie raz teda som sa presvedčil, že nie všetko, po čom som túžil, čo som si prial, čo som pokladal vyslovene za zmysel môjho života, je niečo, bez ktorého neexistuje cesta v živote jednak mojom, a keby si to povedal niekto druhý, že pre neho okrem jednej cesty niet niečo inšie. Častokrát v človeku v rozhodovacom procese dosť veľa zavážia jednak emócie, a tie, postupne ako vychladnú, predsa len nastupuje rozumové zmýšľanie, ktoré je veľmi potrebné, pretože ono trvá, na rozdiel od nejakej eufórie, akéhosi prvotného nadšenia, ktoré, ako veľmi dobre vieme z osobných skúsenosti, veľmi rýchlo opadne, čo sa môže negatívne odraziť na našom ďalšom napredovaní. Pokiaľ človek dá len na svoje subjektívne, často mylné pocity.
Práve ten predel medzi realitom a snom je častokrát veľmi mocne spojený osobne prežívanými emóciami, kde dobre vieme, že niečo chceme, rozum káže niečo,čo sa prieči možno tomu, ako to prežívame citovo. Práve vtedy nevieme, ktorým smerom sa máme vybrať, a nie jedna cesta končí bez cieľa.
Človek teda v tej svojej osobnej nerozvážnosti naozaj si toho dá na seba veľa, naloží si na svoje plecia mnoho, pretože to vidí aj u svojho okolia, možno u svojich kamarátov. Pretože sa to prejavuje tak, že kým on síce pracuje na jednom mieste, druhý už postúpil dávno vyššie, než bol, a niektoré povahy tento fakt sa stáva pre nich celkom isto nezmieriteľným.
Lebo si myslí, že neúspech je osobným pádom, a niet viacej akéhosi povstania. že už sa nedá povstať, už sa nedá niečo zmeniť, napraviť to, čo bolo pokazené, už sa nedá prirovať hodnota tomu, čo bolo znehodnotené. Je to niečo ako s autobatériou. Ak je už stará, a vplyvom jazdy teda hodne používaná, jestvuje predpoklad, že je najvyšší čas ju vymeniť, avšak stále ešte môže fungovať aj po dlhom nabíjaní. Mnoho ľudí je netrpezlivých, a radšej možno volí akúsi drahšiu alternatívu, než to, ako by mohol byť v niečom, ako spomínam, trpezlivejší, možno viacej odolnejší voči vonkajšiemu vplyvu, tlaku prostredia, čo pochopiteľne je niečo, čo nie každý dokáže zvládnuť, ale to všetko sa dá naučiť, nič nie je také, že sa nedá naučiť.
Záverom by som napísal ešte niekoľko postrehov. Musíme teda predovšetkým zdravo, triezvo, odhadnúť svoje možnosti, možno aj oklieštené pretože neodhadnutie svojich možnosti znamená veľkú stratu šancí, to, že človek sa poníži, bude zahanbený, a nebude mať chuť viacej na sebe pracovať, nechá sa strhnúť vášňami, nejakým egoizmom, nejakým osobným vzdorom, kde sa môže, to celkom isto pripúšťam, pýtať pri neúspechu, prečo práve jemu sa to, čo sa aktuále stalo, musel stať, či by nemohol byť viacej po minulé časy opatrnejší, ako bol do onoho času, ako by to vyzeralo, keby prejavil možno väčšiu dávku empatie, alebo trpezlivosti, hoci, priznávam celkom isto na sebe, ľahšie sa to hovorí, píše, ale veľmi ťažko uskutočňuje, a jestvuje riziko, že pri hodnotení, a porovnávaní nie každý si dokáže správne pospájať tieto atribúty, a nie každý tomu dokáže porozumieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár