Na svete je veľmi veľa príležitostí, prečo by sme niečo mali spraviť opačne, teda nie dobré, miesto toho, aby sme to spravili dobré. Môže za to napríklad závisť, pýcha, zlé vzťahy, to, že s niekým si naozaj nesadnem. To všetko sa môže udiať už v školskom prostredí, kedy napríklad nie jeden študent môže mať celkom isto zmiešané pocity. Napríklad nemal rád prostredie základnej školy. Čo bolo reálne v mojom prípade. Nehovorím, že tam bolo neviem ako zle, ale bol som rád, kedy som zavítal na strednú školu. Tam som mal veľmi veľa pekných a hodnotných zážitkov, v mysli mám mnohé, ktoré mi niekedy pomáhajú prežiť.
A práve to je dobré, pretože nie vždy myslíme na budúcnosť práve v tom zmysle, ktoré som napísal v tomto odstavci, že teda musíme si niečo nájsť také, ktoré v budúcnosti mi dajú nádej, aby som teda prežil niečo, čo nebude možno stokrát príjemné, ale bude to možno nevyhnutné, práve na to, aby som zase v tom nezdare, možno smútku a neviem ešte v čom znovu objavil seba samého, to, aby človek nestratil ten cieľ pred sebou, aby sa nespustil mechanizmus osobného úpadku, akéhosi pádu, ktorý môže znamenať začiatok konca.
A práve niekedy naozaj tie zážitky smerujú k tomu, aby sme prežili plnohodnotnejšie všetok ten prítomný čas, všetko to, čo nás obklopuje. Málokedy si to uvedomujeme.
Málokedy tasíme fotoaparát, aby sme si niečo napríklad zvečnili, pokiaľ sami necítime, že to ešte nie je potrebné. Ani si neuvedomujeme, že teda to niečo sa už celkom isto nezopakuje. A že sme prežili niektoré situácie, ktoré sa možno budú opakovať, ale nie možno s tými istými ľuďmi. Nechcel som túto chybu zopakovať, a som veľmi rád, že mám množstvo fotiek napríklad so starkou, čo mi pomáha práve v mojom osobnom napredovaní.
V spleti rozličných životných situácii človek ale zabudne na jedno podstatné.
Že teda všetko raz pominie, a všetko, čo sa nám javí ako niečo stabilné, raz bude nebezpečne balansovať. Že všetko, čo sa nám javí možno ako nekončiace, predsa len má svoj koniec. Mohli by sme takto ďalej menovať tie možnosti, kde hľadáme teda priestor preto, aby sme si vážili možno oveľa viac jeden druhého, hoci to môže znieť ako fráza.
Čo teda spomeniem záverom tohoto článku. Mnohí napríklad vidia a vnímajú nejaké odlišnosti len vzhľadom na svoju osobu. To, čo mi to dá mne, teda stále možno byť zameraný len na svoju osobu. Teda deje sa to práve vtedy, kedy to je výhodné pre mňa ale nesnažím sa nájsť akúsi cestu ku kompromisu. Keď teda mi to v niečom nevyhovujem, hľadám teda inú možnosť a alternatívu, aby som teda nezostal na jednom mieste. Aby som v niečom nestagnoval, nezažil úpadok, aby ma to neťahalo smerom k dnu, ale práve naopak, aby človek rástol v nejakom poznaní, že musím niekde napredovať, hoci tento svet mi hovorí niečo iné.
Že teda tento svet niekedy ma chce vidieť ako nejakého neschopného, neschopného možno za seba rozhodovať, že teda málo vecí viem ovplyvniť, niečo nedokážem vykonať samostatne, za všetko potrebujem náhradu, čas na rozmyslenie, že teda človek málokedy dokáže flexibilne zareagovať na rozličné podnety, ktoré ku nemu prichádzajú z vonkajšieho prostredia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
patrixo
14. 6.júna 2020 23:07
asi aby si vsetci pozametali pred vlastnym prahom, zacali sa spoliehat viac sami na seba a neobvinovat inych, a aby respektovali slobodu a prava inych.. ale to sa asi nestane
Napíš svoj komentár