Minulosť je jedinečná. Na začiatku by som len chcle opomenúť jedno starodávne
klišé. A to znie takto. Národ,ktorý nepozná svoju minulosť je odsúdený
prežiť ju znovu.
Táto jedinečná a múdra veta, veľavravná, mi dala zmysel
až v uplynulých dňoch, keď som si analyzoval všetko to, čo som prežil za
ostatný uplynulý čas. Poveim vám aj negatívnu stránku o mne.
Včera mi prišiel jeden úradný list. Nejedná sa o niečo hrôzostrašné,
nič sa nedeje, avšak, toto nepopieram, že ma v značnej miere mimoriadne
rozrušil, a zopakoval som si nechtiac v nikekoľko sekundovom alebo
minútovom monológu všetky nadávky, ktoré som poznal.
Týmto úvodom do blogu sa nechcem týmto pochváliť, pretože
som zistil na vlasntej koži, ako chutí zlo a neresť. Hriech, zlosť, proste
podstatné prvky k naplnenia hriechu. Ako kresťan sa musím tomu vyvarovať,
avšak nie vždy to viem ustrážiť, predsa všetci sme ľudia, ktorí potrebujú si
nejako vyventilovať svoje pocity, ktoré človek v sebe dusí.
Na chvílu odbočím od témy a spomeniem. V knihách som
sa dočítal, o ľudskom vedomí, podvedomí a pod, že napríklad také sny
vznikajú na základe prežitých udalosti istého časového úseku, ktoré potom v spánku
sa nám premietnu ako nejaké náhodné útržky idúce v nejakom alogickom
slede, zmysel ktorých si častokrát vieme len veľmi ťažko vysvetliť.
Minulosť je jedinečná preto, aby sme sa poučili z minulých
chýb, a následne sa týmto udalostiam prípadným čo najlepšie vyvarovali.
Omyl.
Toto je len poučka, ktorá v praxi absolútne nefunguje.
Pretože človeka od počiatku, má to proste každý v sebe zakódované, že
človek rád skúma neznáme veci a chce sa popáliť.
Avšak často sa zamotá do vlastných ilúzii a ženie ho
falošný pocit upokojenia, že niečo znamená.
Neznamená totiž absolútne nič, a vytriezvenie príde
žiaľ, veľmi skoro a to najčastejšie v podobne neúspechu, ktorý až tak
tragický nemusí pre bežného človeka znamenať doslova nijakú stratu alebo výnimočnú
negatívnu udalosť, avšak každý prežíva veci inak.
Poučiť sa z minulosti nie je veta, ktorá spadá výrazne
len do pedagogických poučiek a ako myšlienka spisovateľov, ktorí písali
básne a prózy, ktoré najčastejšie opisovali spoločenský útla k a beznádej
slovenského ľudu.
Podstata je nie sa žalovať, ale najmä vytvoriť odkaz
súčasným a najmä budúcim čitateľom, aká prašivá doba bola v tých časoch,
a aby svojím čítaním, možno aj stáročných diel pochopili, akú veľ kú obetu
museli priniesť naši pra otcovia a pramatky, koľko vnútorného boja museli
zvádzať, kým niečo dosiahli, čo trebárd my považujeme za automatické a samozrejmé,
samozrejme v rovine súčasnej línie tohto sveta, výdobytkami a podobne.
Napríklad poviem Vám osobne. Tento blog píšem na notbuku, v podstate
čisto nové nepoužívané lenovo, a doteraz som mal stolový počítač.... Úplne
pre mňa iná situácia, z ktorej sa teším,aj keď ide o nepodstatnú zmenu,
pretože mne stačí aj ojazdená vec, nepotrpím si na čisto nové...
Nech sa vám všetkým darí
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár