Touto úvodnou myšlienkou môjho nového blogu chcem pozdraviť všetkých taktiež, ktorých kvári dajaká chrípka, ktorej v súčasnosti je viac než dosť. No, musím sa nejako vyzdraviť, ale predsa som našiel sily, aby som napísal nejaký blog, a podelil sa o niečo malé.
Takže. Dobrý priateľ je nad všetky možné peniaze sveta. Veľmi chválim autora tohto pravdivého výroku, avšak, nedá mi nereagovať, a nedá mi to svojsky okomentovať. Myslím si, že táto doba, a resp. doba, v ktorej som chodil do školy ma učila jednak to, že všetko musím si vydobiť samostatne, musím sa sám naučiť všetko, na všetko musím prísť sám, nesmiem odpisovať, lebo to už potom nie sú moje vedomosti a podobne.
Keď si to premietnem do tejto pozície, tak v podstate ak mám zachovať prísnu spravodlivosť, dnes by som bol len samotár, nikoho by som nemal rád. Pravdu poviem, v mojom okolí poznám pár ľudí, ktorí nemajú nikoho radi, len seba, a majú radi prvé pozdravy na uliciach, a sú veľmi pokryteckí. No dobre, dosť bolo
Každý sa vychvaľuje, že priateľstvo je nad všetky peniaze, a mať dobrého kamaráta je viac ako hmotné. Určite. Skúsme si predstaviť, žeby sme vyhrali veľkú sumu peňazí, a teraz by sme sa možno o to mali s niekým bratsky podeliť. Nie s pokrvným bratom či sestrou, ale s nejakým veľmi dobrým kamošom. Žeby sme sa mu zdôverili, čo sa nám nezvyčajné pritrafilo.
Ozaj by som potom bol taký kamarátsky na život a na smrť? O tom, že peniaze robia skutočne orgie v našich rozumoch, a dokážu aj z toho najväčšieho poctivca, super človeka spraviť zakomplexovaného človeka s chátrajúcim svedomím, azda netreba nejako tu rozpisovať. Je to proste v nás zakódované, choďte prosím vás preč so svojimi vznešenými úvahami, že... keby som vyhral milión eur, dal by som na charitu, dal by som na cirkev, dal by som nejakému ústavu, dal by som na nejaké dobrovolnícke ciele, humanitárne pomoci a ešte neviem akými kydmi, o hovorím doslova, by sme sa dokázali klamať v našich predstavách, ilúziách.
Pravda je len jedna. Nikdy by si nikomu nič nedal. Všetko by si úspešne zatajil, zamaskoval, a nič by sa nedialo. Nik by sa samozrejme ani nič nedozvedel, a vlastne takto by to bolo možnože najlepšie riešenie, aké ťa mohlo napadnúť. V postate, keď sa tak zamyslím, je to pravda, to mi nik nemôže vyvrátiť, dá sa to len potvrdiť. Vtedy by si razom zabudol na najlepšieho kamoša sveta. Ani ženu by si nechcel, nepotreboval by si ju, lebo hľa.... môžeš ich mať teraz toľko, koľko sa ti zachce, nepotrebuješ počúvať tie reči, že musíš so sbou čosi robiť, a samozrejme panička sa chce vyvážať každý deň na peknom aute, lebo po pár krokoch peši premáhajú ukritné bolesti nôh. Ironicky myslím.
Spomínam si na jednu situáciu z filmu, kedy dvaja kamaráti našli neskutočné množstvo peňazí. Samozrejme, je to film. Ale potom vznikla vážna dilema, ktorá vyústila v poriadnu tragédiu. Najväčšieho kamaráta zastrelil. Samozrejme preto, aby sa nemusel s nikým o nič deliť, a aby sa to nedozvedel niekto naozaj nepovolaný, kto o tom nemá vedieť.
Povedzte mi, to sme takto ďaleko skutočne zašli? Myslíte si, že vás to spraví akýmisi pokojnejšími? Som pevne presvedčený, že keby bola taká doba, že nemusíme sa báť o prácu, nebola by žiadna svetová katastrofa, aká tu už je roky, a nivočí poctivých, charakterných, dobrých ľudí, rozvracia dobré rodiny len preto, lebo niet peňazí, tak sa skutočne obávam, a mám opodstatnený dôvod na strach, že nikdy by sme nemali pocit, že potrebujeme
eurá nazvyš, ktoré vlastne nepotrebujeme.
Je mu ľúto skutočne niektorých štátnych predstaviteľov, ale nejedná sa len o našu krajinu, ale je to problém celého sveta, ako dokážu manipulovať s názormi verejnosti. Je mi veľmi ľúto, ako im je ukradnuté, ako sa cítia občania, pretože bohatí žijú v umelo vytvorenom prostredí, kde žijú v akejsi predstave, že keď mne nič nie je, a ani niečo mimoriadne nehrozí, tak predsa takto sa zákonite musí vodiť aj ostatným, a každý, kto tvrdí opak, je klamár, pretože pravdu mám ja...
Koľko ľudí takto zmýšľa? Bol som svedkom viacerých takýchto scén, kde sa mi vysmiali ľudia, ktorých by som najradšej kdesi poslal. Múdrosť ti nebola pridaná ani vekom, ale čo je horšie, človeče, ani osobnostnými skúsenosťami, a nejakými životnými pravdami, proste ničím. Myslí si, že je nejaký šoumen, ale pritom je to radový chudák, ktorý zajtra môže skrachovať.
Na záver len zopár mojich myšlienok. Bohatstvo ľudského vnútra nájdeme vtedy, keď nájdeme osobu, ktorá rovnako zmýšľa ako my. Ktorá nemá maniere, ktorá chápe neistotu, a neustále sa nás nevypytuje na nepodstatné veci, keď nie je ochotná veci riešiť spoločne. Je to len zbytočná strata času. Strata, ktorá sa nedá ničím a nikým nahradiť.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zabudnuteheslo
22. 2.febuára 2013 20:45
ludia na birdzi s vykastrovanym sebakritickym myslenim si casto hviezdickuju vlastne blogy.
2
@zabudnuteheslo
tebe by tiež nezaškodilo trocha sebakritiky, kritizovať druhého nie je problém, ale za tebou je čo vidieť?!
nie je čo chváliť ani kritizovať
takéto hovná vyrastaju na Slovensku a niet divu, že to tak vypadá!
tebe by tiež nezaškodilo trocha sebakritiky, kritizovať druhého nie je problém, ale za tebou je čo vidieť?!
nie je čo chváliť ani kritizovať
takéto hovná vyrastaju na Slovensku a niet divu, že to tak vypadá!
Napíš svoj komentár