Môže nás zničiť slobodná vôľa?

Opätovne reagujem na jeden celkom podnentný blog, v ktorom sa ale nebudem zaoberať akýmsi rozobratím, čo konkrétne ma oslovilo, ktorá myšlienka, na základe ktorej by som ju mohol postaviť akosi centrálne do pozornosti môjho nového článku, ale práve tá myšlienka, či dar slobodnej vôli nás môže zničiť. Je to viacmenej filozofická otázka, na ktorú ale odpoveď priamo či nepriamo máme zachytené už v biblii, aj keď je pravda, že priamo sa na túto otázku azda nik nepýtal, a teda priamo na ňu nemožno nájsť ani odpovede. Ťažko ale povedať, že či má slobodná vôľa dočinenia s nejakou formou deštrukčného správania sa človeka v spoločnosti. Dnes v tomto článku by som sa teda rád venoval tejto myšlienke.

Ako teda spomínam, dar slobodne vôle údajne nás môže zničiť. Celkom podnetná myšlienka, nad ktorou teda som sa zamyslel. Ako to potom je. Máme teda slobodnú vôlu, a predsa sme niečím ovládaní. Sme teda úplne slobodní?

Úplná sloboda ako taká celkom isto neexistuje. To sa nedá isto dosiahnuť v pozemskom živote, teda v tomto ponímaní. A možno najhoršie niekedy na tom všetkom práve je, kedy sa máme rozhodnúť medzi dvoma rovnocennými možnosťami, ktoré nemusia, alebo môžu byť príjemné, alebo nepríjemné, možno všetko závisí od povahy danej veci, čo všetko ideme riešiť.

Nie je možná ani v praktickom živote, kde sa možno aspoň naoko, navonok nekladú nijaké prekážky. Všetko je slobodné, všetko je fajn. Nemáme bariéry, nič proste.

Raz som sa rozprával s jedným mojím známym. Je mi to sused, je približne o šesť rokov starší, na sídlisku mal ako jeden z prvých veľkú motorku, a rád som to obdivoval. Viacerí z ako mám povedať z tej partie mali radi motorky, ja som im nevedel prísť na chuť. Časom ma ovládla záľuba v autách, ktorá u mňa jestvuje dodnes. Motorizmus proste u mňa vedie úplne. Aj keď sa snažím kontrolovať, aby niečo proste ma neovládlo úplne.

Mnohí sa zabúdame kontrolovať, že teda nie všetko, čo máme nutne nám napríklad osoží. Že všetko sa nám zíde, všetko čo je po ruke, treba aj patrične využiť, a teda hriech by bol vyslovene nezužitkovať nejakú možnosť.

Ako som počúval minule nejakých reperov... ich hudba mi nehovorí nič, ani ma to nezaujíma, pretože mi to pripadá celkom nezrelé neobjektívne prístupy k životu, často s nadradeným prístupom, ktoré je veru popravde veľmi ďaleko od tej skutočnej reality, od reálneho vnímania života, aktuálnej spoločenskej situácie, a všetko čo s tým súvisí, cez vzťahy, cez budovanie si kariéry, prácu, štúdium, dosiahnuté vzdelanie, alebo či človek je ochotný sa vzdelávať aj bez toho, aby navštevoval ďalšiu školu za účelom, častokrát jediným dosiahnutím nejakého titulu, a v podstate tam to celé padá a stojí na tomto jednom prvku. 

Záverom by som spomenul pocit zodpovednosti, ktorý každý má mať v sebe, aby sme situáciu mali plne pod kontrolou, aj keď raz sa nám môže celkom isto stať, že sa nám to predsa len vymkne spod rúk.

Z mojej skúsenosti viem, že zo sto vecí, pokiaľ si splním 99 vecí, plním to dôsledne, ale keď zabudnem, často z nevedomosti, často z ľudskej krehkosti a slabosti práve na tú jednu, obyčajne sa to nám stane akýmsi osudným, aj keď nechcem nejako preháňať. Nech sa vám darí.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu