Nikdy by mi nenapadlo, aby sa ten druhý mal horšie ako ja. Myslím že to dokáže len človek, ktorému naozaj niečo vnútorné chýba. Aj tu je dôkaz toho, že materializmus dokáže človeku tak popliesť hlavu, že prestane vnímať realitu a predovšetkým to dobro, ktoré má neustále hľadať.
A aby sa predsa len niečo naučil vprostred toho, kedy cíti, že robí nejaké chyby, a možno to aj opakuje. To keď človek naozaj má charakter, úprimné dobré srdce, vie dobre, že bez práce na sebe, aj čiastočných neúspechov nedosiahne nič. Alebo len veľmi málo na to, aby zistil hodnotu dobra v tejto spoločnosti.
Pýtam sa teda v nadpise článku, či sa môže naučiť človek bez toho, aby robil chyby. Kedysi som písal myšlienku, že múdry človek sa učí z chýb druhých, len keby to bolo také jednoduché nikdy by tie chyby nerobil. Ak ja sa musím učiť na základe chýb druhých, prečo teda, pýtam sa filozofickú otázku, na to, aby...
Ja som predovšetkým v niečom dozrel, dospel, aby som niečo pochopil, čo je dobré a čo nie, čo je potrebné a čo zanedbateľné a nepotrebné v mojom živote, prečo niekto druhý musí robiť chyby. Lebo vraciame sa nazad možno v našich spomienkach, ktoré majú už naozaj byť dávno zapadnuté prachom. Túžime po starom, miesto toho, aby sme hľadali niečo nové.
Azda slúži takto v skrytosti, je na to akýmsi osudom, alebo od Boha určený, aby som sa z niekoho priučil, že takýmto proste nechcem byť, toto nechcem, aby som jasne vedel, čo konkrétne nechcem? Aj to som opisoval, a pripomeniem to znova, že možno nevieme celkom presne, čím chceme byť, čo konkrétne chceme od života, aké povolanie a profesiu si zvoliť, kde chceme bývať, v ktorom meste, alebo ktorom štáte, otázka založenia rodiny, kedy sa ožením, alebo kedy sa žena má vydať. Kedy porodiť deti, a kedy nemať deti, kedy byť v akomsi spoločenstve, alebo kedy sa možno od niekoho oddeliť, odlúčiť, kedy možno budem v samote, a podobne.
Píšem teda viacmenej také otázky, ktoré sú v priamom rozpore, teda buď niečo máš na sto percent, alebo to nemáš. To keď niečo nemáš, samozrejme neznamená, že to nemôžeš mať. To nikto nepovedal. Ba práveže naopak. Dobre predsa vieme, že cieľavedomou prácou, kedy za niečím si ideme, odopierame si v tom zmysle, že zanedlho budem žať plody svojej práce je pre človeka veľmi potrebné aby.... a to chcem zdôrazniť teraz v týchto riadkoch...
Aby som niečo stratil presne také, po čom som vždy túžil... Znie to možno niečo na spôsob kontraproduktívneho myslenia, teda takého ktorý pôsobí ako brzda v nejakom konaní.
Záverom by som sa spýtal rečnícku otázku, prečo človek musí spraviť možno fatálny omyl, aby v danom okamihu dospel k pravde, ktorú do toho času prehliadal? Prečo je tomu tak. Prečo človek niečo nedokáže spraviť aj bez toho, aby nezacítil smútok a bolesť? Azda preto, lebo toto všetko je tajomstvo života.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
primitiv
3. 1.januára 2021 13:23
Napíš svoj komentár